Investičné certifikáty

Certifikáty patria medzi moderné investičné nástroje, ktoré investorom ponúkajú široké spektrum možností. Indexové, strategické, tematické, garantované či diskontované certifikáty si získavajú čoraz väčšiu popularitu, a to aj medzi drobnými investormi, o čom svedčí neustále sa zvyšujúci počet emisií, ale aj objem obchodov s týmito cennými papiermi. Bližšie informácie o certifikátoch, výhodách a nevýhodách, či jednotlivých druhoch certifikátov nájdete na tejto stránke.

Čo je to investičný certifikát?

Z hľadiska právnej štruktúry sú certifikáty investičné nástroje, ktoré majú podľa zákona o podnikaní na kapitálovom trhu charakteristiku investičných cenných papierov alebo investičných cenných papierov a derivátov.

Certifikáty sú vhodné nielen pre doplnenie a lepšiu diverzifikáciu investičného portfólia, ale môžu sa stať základným investičným inštrumentom pre dlhodobo úspešnú investičnú stratégiu. Väčšina druhov certifikátov je totiž menej rizikových ako u jednotlivých akcií a sú neporovnateľne lacnejšie a transparentnejšie ako investičné fondy. Aktívne obchodujúcim investorom ponúkajú certifikáty možnosť využívať krátkodobé a strednodobé pohyby a trendy na burzách.

Poďme sa na jednotlivé výhody týchto investičných inštrumentov pozrieť bližšie.

  • Jednoduchosť – nákupom iba jedného cenného papiera sa môže investor podieľať na hodnotovom vývoji akciových indexov, komplexne preniesť do svojho portfólia profesionálne investičné stratégie alebo špekulovať na vývoj nádejných odborov.
  • Transparentnosť – na rozdiel od fondov pozná investor u certifikátov okrem nákupnej ceny vždy aj jednotlivé akcie a ich váhové zastúpenie. Informáciu o aktuálnej hodnote príslušného certifikátu získa investor veľmi ľahko a zistená hodnota sa dá vždy prekontrolovať.
  • Likvidita – certifikáty sú vždy obchodovateľné buď na burze alebo v mimoburzovom obchodovaní priamo s emitentom. Emisné banky sa zaväzujú priebežne stanovovať nákupné a predajné kurzy.
  • Univerzálnosť – nezáleží na vašom postoji k riziku, t.j. ak ste konzervatívny alebo skôr špekulatívne orientovaný investor, svoj certifikát si nájdete.
  • Prispôsobivosť – certifikáty sú spravidla ponúkané v cenách, ktoré väčšinou neprekračujú hranicu 100 eur. Sú teda vhodné aj pre drobných investorov disponujúci menším finančným obnosom.
  • Priaznivé náklady – žiadne vstupné poplatky v rádoch niekoľkých percent, žiadne vysoké manažérske poplatky. Na rozdiel od investičných fondov sú certifikáty spravidla ponúkané za cenu, ktorá sa takmer presne zhoduje so svojou vnútornou hodnotou.
  • Daňová optimalizácia – po uplynutí šesťmesačnej špekulačnej doby sú kurzové zisky z certifikátov oslobodené od dane.

Aké riziká certifikáty skrývajú?

Menové riziko

Každý certifikát emitovaný v cudzej mene podlieha riziku výmenných kurzov. Pre investora to znamená nebezpečenstvo alebo šanca, podľa toho, ako sa výmenný kurz danej meny vyvíja k mene domácej (pri splatnosti vymení investor cudziu menu za domácu – napr. doláre za eurá). Toto riziko podstupuje každý investor, ktorý nakupuje zahraničné cenné papiere (napr. akcie alebo dlhopisy).

Riziko bonity

Spoľahlivosť emitenta certifikátov je možné rozpoznať podľa ratingu. Rating udeľujú renomované agentúry ako napr Moody’s, Fitch a Standard & Poor’s. Zníženie ratingu môže znamenať napr. zníženie likvidity obchodovania daného certifikátu. Väčšina investorov totiž vidí v znížení ratingu riziko, že by emitent nemusel splniť svoje záväzky. Dávajú preto prednosť menej rizikovejším emitentom. Emitenti certifikátov sú vo väčšine prípadov renomovanej zahraničnej banky, ktoré majú rating lepší ako napr. Slovensko a preto je toto riziko zanedbateľné.

Riziko spreadu

Investor, ktorý vlastní certifikáty, ich môže kedykoľvek kúpiť alebo predať. Pre potrebu nákupu a predaja kótuje emitent nákupné a predajné ceny (ask a bid-quotation). Investor by nemal zabudnúť rozdiel (spread) medzi nákupnou a predajnou cenou certifikátov. Spread je závislý na volatilite podkladového aktíva (indexu). Toto riziko podstupuje rovnako každý investor na finančných a kapitálových trhoch.

Daňové riziko

Výnos z vlastníctva certifikátu sa musí zdaniť, ak bude daný papier predaný vo špekulačnej dobe (na Slovensku je špekulačná doba 6 mesiacov). Pokiaľ bude certifikát predaný po špekulačnej dobe, dosiahnuté zisky nepodliehajú dani. Investor môže preto dopredu kalkulovať. Rozhoduje sa o dlhodobosti investície do certifikátu. Absolútna istota však neexistuje. Môže nastať zmena daňových zákonov, alebo predĺženie dĺžky špekulačnej doby. Tieto zmeny môžu tiež platiť spätne. Ale s týmito rizikami musia počítať všetci investori a je jedno, či investovali do akcií, dlhopisov alebo certifikátov.

Právne riziko

Právne riziko je veľmi ťažko odhadnuteľné. Toto riziko pre investora nastane, ak emitent v predajnom prospekte uvedie, že certifikát podlieha cudziemu právu. To platí pre všetkých investorov, ktorí nakupujú zahraničné finančné aktíva. Napr. ak slovenský investor kúpi certifikát, ktorý je emitovaný v Nemecku, musí počítať s tým, že certifikát podlieha nemeckým zákonom o cenných papieroch.

Riziko emitenta

Riziko emitenta je v neschopnosti emitenta splniť svoje záväzky (pri splatnosti certifikátu). Toto riziko úzko súvisí s bonitným rizikom.

Nákup a náklady certifikátov

Investor, ktorý kúpi certifikáty, ich nemusí držať až do doby splatnosti. Certifikáty sú rovnako ako akcie a dlhopisy obchodovateľné na burze. Keď investor bude chcieť, môže po emisii certifikáty ihneď predať alebo prikúpiť ďalšie. K tomu je len potrebné zadať príkaz k uskutočneniu obchodu.

Nákup certifikátov je možný aj priamo u emitenta. Emitent sa väčšinou zaručí kótovať nákupné a predajné kurzy pre nimi emitované certifikáty. Investori sa preto môžu cez svoju banku alebo finančného sprostredkovateľa priamo obrátiť na emitenta. Ušetria tak províziu, ktorú si účtujú burzoví maklérí.

Pred nákupom indexových certifikátov by sa každý investor mal zaujímať o to, aké náklady bude musieť vynaložiť. Ak porovnáme nákladové štruktúry jednotlivých certifikátov zistíme, že certifikáty, ktorých podkladovým aktívom nie je nejaký známy akciový index, ako napr. EURO STOXX, sú väčšinou drahšie. Náklady na obstaranie týchto certifikátov sa veľmi začínajú približovať nákladom investičných fondov.

Okrem priebežných nákladov musí investor pri nákupe a predaji počítať s ďalšími nákladmi:

  • bežné bankové provízie, ktoré sú väčšinou 0,8 – 1% z objemu obchodu (pri nákupe u online obchodníkov, je provízia najviac 0,5%),
  • provízie maklérom,
  • spread.

Druhy certifikátov

Indexové certifikáty

Indexové certifikáty sa na kapitálových trhoch prvýkrát začali používať v roku 1990 a v posledných rokoch nastáva nebývalý rozvoj týchto cenných papierov. Miesto pojmu certifikát je možné stretnúť sa s výrazmi ako Partizipationschein, Performance-Zertifikat, CitiTrack, Basket, Direkt-Zertifikat alebo Trail Zertifikat.

Indexové certifikáty presne zobrazujú hodnotový vývoj najväčších svetových indexov ako sú DAX, Euro Stoxx 50 alebo S&P 500 a patria tak k základným finančným inštrumentom zasahujúcim do všetkých investičných odborov. Hodnota takéhoto cenného papiera môže byť kedykoľvek presne odvodená z aktuálnej hodnoty príslušného indexu: ak má nemecký akciový index DAX hodnotu 4.500 bodov, tak príslušný certifikát stojí 45 eur; ak DAX vzrastie na 5.000 bodov, tak sa hodnota certifikátu adekvátne zvýši na 50 eur.

Väčšina bánk bezprostredne vysporiadava svoje vydané certifikáty na svetovo známych akciových indexoch a neúčtuje ani manažérske poplatky ani rozpätie medzi nákupným a predajným kurzom. Pri nákupe indexových certifikátov má investor minimálne náklady a istotu, že dosiahne rovnakých výnosov ako trh, čo sa väčšine fondov nepodarí. Početné štúdie (napr. Standard & Poor’s) dokazujú, že až 95% nadpriemerne platených manažérov fondov trvalo neprekoná porovnávacie indexy.

Tematické certifikáty

Akciové indície a akciové koše s tematickou súvislosťou – Na rozdiel od indexových a strategických certifikátov sú podkladovými aktívami odborových certifikátov akciové indície, prípadne akciové koše, ktoré obsahujú iba akciové tituly, ktoré vykazujú medzi sebou nejaký vzájomný vzťah, napr. príslušnosť k určitému odvetviu. Tematické certifikáty sa predovšetkým hodia na zapracovanie do portfólia alebo k špekulácii buď na krátkodobé, tzv. “odborové rotácie”, alebo k dlhodobej participácii na rastových šanciach, tzv. “megatrendy”, ako sú biotechnológia alebo internet.

Odborové indície slúžia k realistickému zobrazeniu trhového vývoja – V popredí stojí hodnotiace kritérium, ktoré je pri hodnotení indexových a strategických certifikátoch rovnako samozrejmé: pravidelná relokácia. Dlhodobo môžu byť úspešné len certifikáty, ktoré trhový vývoj trvale realisticky zobrazujú. U cenných papierov, ktorých podkladovým aktívom sú špecifické subindície najväčších svetových akciových indexov ako sú Stoxx alebo Dow Jones, je pravidelná automatická relokácia samozrejmosťou, pretože správcovia indexov zloženie a pomerové zastúpenie jednotlivých akciových titulov každé tri alebo šesť mesiacov pravidelne preverujú. Preto sú tieto odborové indície prvou voľbou investora, ktorý chce svoje portfólio diverzifikovať do odborov hightech, biotechnológie, farmácie alebo energetiky.

Nie každý index má skutočne zmysel – Je dôležité preskúmať, či odborový index pre príslušnú investičnú kategóriu má vôbec zmysel. Investor, ktorý chce diverzifikovať svoje investície do oblasti biotechnológie, by nemal kupovať napr. certifikát, ktorého podkladové aktívum nereprezentuje tento sektor.

Certifikáty vydané na odborovo špecifické subindicie najväčších a veľmi známych svetových indexov sú veľmi transparentné, kontinuálne prispôsobované a trhovo blízke. Iba ak nie sú k dispozícii papiere tohto druhu, mal by investor siahnuť po špecifických emisiách jednotlivých bánk. Aj u týchto špecifických produktov by malo byť plánované pravidelné striedanie akciového portfólia, ktorým je zaručené trvalé a realistické zobrazenie trhových pomerov.

Strategické certifikáty

Strategické certifikáty sú perfektné syntézou transparentných indexových investícií a stratégie “Stock Picking”, ktorá sa výberom určitých akcií snaží dosiahnuť lepší výnos než celkový trh. Obvykle sa strategické certifikáty vzťahujú na akciové koše, ktoré sú pravidelne uvádzané emisnými bankami na trh a zostavované podľa objektívnych popr. číselných kritérií (napr. najvyšší dividendový výnos, najnižšia hodnota pomeru medzi kurzom a ziskom na akciu – P/E). Vierohodne tak zobrazujú výrez celkového trhu. Tieto cenné papiere majú spravidla minimálne manažérske poplatky, ale do budúcnosti predstavujú dobrú investíciu.

Najznámejšie strategické certifikáty používajú nasledujúce investičné stratégie:

  • Value
  • Growth
  • Value & Growth
  • Momentum
  • Timing
  • Špeciálne

Strategické certifikáty ponúkajú:

  • Disciplínu – Pri nákupe iba jedného certifikátu si investor môže byť istý, že zvolený obchodný systém (zvolená investičná stratégia) bude skutočne mechanicky vykonaná.
  • Research – Celkové náklady na výpočet hodnotiacich parametrov a stanovenie kritérií pre výber príslušných akcií, budú prenesené na emisné banky.
  • Nízke transakčné náklady – U mnohých stratégií sa každý rok bežne vykoná 50 až 100 transakcií. Ak chce investor tieto stratégie uskutočniť sám, budú jeho transakčné náklady (nákupné a predajné poplatky) veľmi vysoké.
  • Nízke dane – Veľmi časté preskupovanie portfólia v dôsledku uplatnenia príslušnej investičnej stratégie by pre investora malo negatívny vplyv, pretože jeho doba držby by svojou dĺžkou skoro nikdy nemohla dosiahnuť šiestich mesiacov, po ktorých uplynutí je prípadný výnos oslobodený od dane. Pri nákupe strategických certifikátov stačí investorom tento cenný papier držať nad šesťmesačnú špekulačnú dobu, aby dosiahnuté výnosy boli od dane oslobodené.

Exotické certifikáty

“Short” certifikáty fungujú rovnako ako obyčajné indexové certifikáty, avšak s jedným veľkým rozdielom, ich hodnota nezodpovedá aktuálnemu stavu príslušného indexu, ale rozdielu medzi tzv. “Knock-out hranicou” (u iných emitentov nesie táto hranica názov “Cap”) a hodnotou príslušného akciového indexu. Čím je hodnota príslušného akciového indexu nižšia, tým väčší je tento rozdiel a tým tiež je kurz certifikátu vyšší.

Participácia na prevrátení hodnoty indexu – Pre objasnenie nasledujúci príklad: Knock-out hranica certifikátu na nemecký akciový index DAX tzv. “DAX Short” je na 10.000 bodoch a podiel na indexe je 1:100. Ak má index DAX hodnotu napríklad 4750 bodov, tak hodnota certifikátu je 52,50 eur a vznikne nasledujúcim výpočtom (10.000-4.750)/100. Ak nemecký akciový index bude strácať a poklesne napríklad až na hodnotu 3.800 bodov, vzrastie potom fair value “DAX Short” na 62 EUR (10.000-3.800)/100. Zatiaľ čo hodnota normálneho indexového certifikátu sa o 20% znížila, tak “Short” certifikát vzrástol o 18%. Obrátene platí to isté: ak dôjde k dlho očakávanému zotaveniu napr. na 5.500 bodov, bude hodnota “DAX Short” len 45 EUR (10.000-5.500)/100. Asi 15,7% kurzový nárast indexu viedol k 16,6% poklesu hodnoty príslušného “Short” certifikátu.

Dobré na krátkodobú špekuláciu, nevhodné k dlhodobej investícii – Pomocou “Short” certifikátov môžu na poklesoch akciových trhov veľmi jednoducho zarobiť peniaze aj investori, ktorým sa opcia javí ako príliš riskantná a príliš zložitá pre presné ohodnotenie. Určite ale tieto nové produkty nie sú vhodné pre dlhodobo orientovaného, ​​skôr pasívneho investora. Hoci sa to možno pri súčasnom poklese na kapitálových trhoch ľahko zabúda, tak nikto určite nespochybňuje skutočnosť, že akciové kurzy v dlhom období vždy rastú. To znamená, že “Short” certifikáty dlhodobo strácajú na svojej hodnote.

Správny “timing” má veľký význam – “Short” a “Bär” certifikáty nie sú vhodné k dlhodobej investícii. Ale investor sa pomocou nich môže zúčastniť na krátkodobých a strednodobých poklesoch trhov. Prípadné angažmán sa preto musí neustále sledovať, aby sa dosiahlo čo možno najoptimálnejšieho okamihu pre nákup alebo predaj. Preto u tohto typu produktov hrá veľmi dôležitú úlohu tzv. “timing” (načasovanie) prípadnej investície, ktorý má inak pri nákupe štandardných indexových certifikátov skôr podradný význam. Nakoľko je načasovanie investície riskantné, dokazujú výsledky početných štúdií, ktoré skúmali úspešnosť alebo neúspešnosť investičných fondov, pre ktoré má timing existenčný význam. Štúdia renomovanej firmy Standard & Poor’s ukázala, že až 95% nadpriemerne platených manažérov fondov nie je schopných dlhodobo poraziť svoj porovnávací index (benchmark).