28. March 2013, 15:29

Cyprus ohrozuje ďalšie finančné centrá v Európe

Zaradené v kategórii: Bankové spravodajstvo | pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Island, Írsko, Grécko, Cyprus. Kto je ďalší na rade? Po brutálnom zoštíhlení cyperských finančných inštitúcií sa pozornosť uprela na ďalšie krajiny s “prebujneným” bankovým systémom, na ktorom závisí tisíce pracovných miest a do veľkej miery aj rast ich ekonomiky.

Podľa záchranného plánu, ktorý bol nútený Cyprus v hodine dvanástej podpísať, musí ostrov prispôsobiť veľkosť svojho finančného sektora priemeru eurozóny. Nato sa rozvinula debata, okorenená neopatrnými poznámkami novopečeného šéfa Eurogroup Jeroen Dijsselbloema, ohľadom cyperského precedensu pre ďalšie záchranné operácie a o budúcnosti hospodárskych modelov niektorých členov eurozóny.

Rozhodnutie o tom, že na reštrukturalizáciu dvoch najväčších cyperských bánk budú použití aj klienti, v niektorých krajinách zvýšilo obavy, že eurozóna stratí svoju atraktivitu ako hostiteľa medzinárodných finančných centier.

Trhy si ďalej všimli vyhlásenie predsedu Európskej komisie José Barrosa, podľa ktorého je cyperská kríza “dôsledkom neudržateľného finančného systému”, ktorého veľkosť niekoľkonásobne presahovala HDP krajiny a ktorý sa “musí prispôsobiť”.

Kritici tento prístup považujú za príliš redukcionistický. Nejde vraj o veľkosť bankového sektora, ale o jeho kvalitu, odolnosť a vzťahy so zvyškom eurozóny. Cyprus neopatrne vsádzal na grécke štátne obligácie a nezbavil sa ich, ani keď sa ich hodnota začala ukazovať ako veľmi pochybná.

Niektorí finanční experti poukazujú na to, že vlády musia chtiac nechtiac venovať veľkú pozornosť veľkosti finančného systému, ktorý u seba hostia. Krachujúce banky môžu so sebou stiahnuť aj štát, ktorý ich nebude schopný zachrániť. Tento scenár sa odohral v Írsku, ktorého banky prepadli realitnej mánii a po prasknutí bubliny vláda ich sanáciu sama nezvládla.

“Poučenie z Cypru spočíva v tom, že ak je bankový sektor obrovský, štát je veľmi zraniteľný,” tvrdí Nicolas Veron z bruselského think tanku Breugel.

Luxembursko v defenzíve

V hľadáčiku pochybovačov sa včera ocitlo najmä Luxembursko s Maltou, ktoré definíciu “miništátu s megabankami” spĺňajú do bodky. Luxembursko, jedno z najväčších finančných centier na kontinente, sa proti výhradám voči životaschopnosti svojej ekonomiky a porovnanie s Cyprom ostro ohradilo. Podľa ministra financií Luca Friedena nie je na nadpriemerne veľkom bankovom sektore nič zlé. “Chceme ho ďalej zväčšovať, nie ho obmedzovať,” vyhlásil Frieden.

Vyjadril tiež nesúhlas s tým, že podmienky vnútené Cypru by mali byť návodom na riešenie budúcich bankových kríz. Všetky vklady, bez ohľadu na ich veľkosť, by mali byť chránené. “Riziká cyperského modelu sú príliš vysoké,” myslí si Frieden a dodáva, že sporitelia by mali mať vo svoje banky absolútnu dôveru.

Hoci má Luxembursko zhruba toľko obyvateľov ako Bratislava, radí sa medzi svetové finančné centrá so širokou paletou bánk, investičných fondov a správcov aktív starajúcich sa o portfólia zámožnej klientely. Aktíva bánk prevyšujú ročný výstup ekonomiky 22-násobne, čo je v eurozóne s prehľadom najvyšší pomer. Cyperské banky svojou veľkosťou dosahovali osemnásobok cyperského HDP.

“Trhy sa teraz zameriavajú na možné slabiny členských štátov eurozóny, ktorých finančné sektory sú v porovnaní s ich ekonomikami príliš veľké,” myslí si Christian Schulz z londýnskej Berenberg Bank. Politické signály vyslané cyperským bailoutom idú podľa neho jasne proti záujmom Luxemburska. Len sám fakt, že krajina musí vysvetľovať, prečo sú jej banky tak veľké, vraj vzbudí obavy sporiteľov.

Za svoju pozíciu vo svete globálnych financií Luxembursko vďačí obvyklej kombinácii nízkych daní a relatívne uvoľnenej regulácii, ktorá platí už desiatky rokov. Finančnú a dlhovú krízu krajiny prečkali vcelku bez úhony, ale jej predstavitelia sa obávajú, že by mohla veľa stratiť, ak sa investori začnú na menovú úniu pozerať cez prsty. “Sporitelia a investori pôjdu do Ázie, alebo inam,” tvrdí Frieden.

Malta a Slovinsko

Porovnanie s Cyprom včera tiež odmietol guvernér centrálnej banky Malty Josef Bonnici. Aktíva najväčších maltézskych bánk sú v porovnaní s HDP “iba trojnásobné”, čo je podľa guvernéra v rámci normy. Podľa údajov Európskej centrálnej banky pomer v celom bankovom sektore dosahuje podobných hodnôt ako na Cypre.

Podľa Bonniciho ​​je cyperský prípad výnimočný v tom, že tamojšie banky prejavili neuveriteľnú mieru ľahkovážnosti alebo hlúposti pri nákupoch gréckych štátnych dlhopisov. “Domáce maltézske banky majú len obmedzenú expozíciu na krajiny v záchrannom programe.”

S problémami v bankovom sektore, najmä s nevyrovnanými úvermi, v poslednej dobe zápasí aj Slovinsko. Premiérka Alenka Bratušeková včera v parlamente oznámila, že krajina nebude potrebovať medzinárodnú pomoc: “Budeme pokračovať v reštrukturalizácii a stabilizácii bankového systému.”

Denník Wall Street Journal poznamenáva, že luxemburský bankový sektor tvoria prevažne dcéry a pobočky zahraničných bánk, ktoré sa v prípade kríz môžu spoliehať na podporu materských ústavov a nakoniec aj domovských vlád týchto ústavov. Len 8% bankových aktív v Luxembursku držia domáce banky. Na Cypre to bolo 71%. Všetky tri veľké ratingové agentúry hodnotia luxemburské štátne dlhopisy najvyššou známkou.

Komentáre

You must be logged in to post a comment.