Dlhopisy

Dlhopisy (obligácie, bondy) sú obľúbeným investičným nástrojom predovšetkým pre svoje výnosy v podobe pravidelných úrokov. Jedná sa o pôžičku, ktorú poskytuje nový majiteľ dlhopisu jeho vydavateľovi. A práve dlhopisom je venovaná nasledujúci text, v ktorom sa dozviete nielen, koľko stoja, kto ich vydáva, alebo koľko vynášajú, ale tiež, aké sú stratégie obchodovania s dlhopismi, alebo aké pravidlá a zásady je dobré dodržiavať.

Čo je dlhopis/obligácia?

Dlhopis je cenný papier obchodovateľný na burze cenných papierov. Na rozdiel od akcií, ktoré sa na kapitálových trhoch dajú kúpiť tiež, nie je pre investora hlavným cieľom a meradlom výnos z pohybu kurzu dlhopisu, ale výška pravidelných úrokov, ku ktorých platbe sa priamo v texte dlhopisu jeho vydavateľ zaviazal. Úroky sú vyplácané až do konca platnosti dlhopisu. V tom okamihu investor obdrží späť i prostriedky, ktoré za dlhopis pri jeho kúpe zaplatil (tzv. cenu, resp. nominálnu hodnotu dlhopisu).

Vydavateľ sa prostredníctvom dlhopisov obracia na investorov na kapitálovom trhu, ktorí sú ochotní vložiť do jeho cenných papierov svoje peňažné prostriedky. Dlhopis je pôžičkou, ktorú poskytuje jeho nový majiteľ vydavateľovi. Dlhopisy najčastejšie nakupujú tzv. inštitucionálni investori (banky, investičné spoločnosti, poisťovne, penzijné fondy, apod.). Zo zákona ich môžu nadobúdať slovenské i zahraničné právnické a fyzické osoby. Aj drobný investor si predovšetkým pri dlhopisoch s nižšími nominálnymi hodnotami (do 500 eur) príde na svoje.

Náležitosti dlhopisu

Dlhopis musí spĺňať určité náležitosti, bez ktorých by mohol byť neplatný. Na dlhopise musí byť zreteľne uvedené:

  • Označenie, že sa jedná o dlhopis
  • Označenie emitenta (názov, sídlo, meno, bydlisko)
  • Meno majiteľa dlhopisu – u dlhopisov na meno
  • Splatnosť dlhopisu
  • Výška úroku alebo iný spôsob stanovenia úroku
  • Termíny výplaty úroku
  • Cena (nominálna hodnota) dlhopisu
  • Dátum vydania
  • Miesto vydania
  • Číslo a séria dlhopisu
  • Odtlačok podpisov predstaviteľov emitenta
  • Údaj o rozhodnutí komisie pre cenné papiere o povolení pre vydanie dlhopisov
  • Prípadne ďalšie údaje

Súčasťou dlhopisu býva tiež kupónový hárok s talónom. Kupónový hárok je zložený z jednotlivých poukážok (kupónov), na základe ktorých majiteľ dlhopisu obdrží v danom termíne úrok. Talón oprávňuje majiteľa dlhopisu na obdržanie ďalšieho kupónového hárku, čo je veľmi praktické najmä u dlhopisov s dlhou dobou splatnosti. Ak je táto doba napríklad 30 rokov a úrok sa vypláca polročne, musel by kupónový hárok tohto dlhopisu obsahovať 60 poukážok na úroky. S pomocou talónu však možno získať vždy nový hárok, napríklad s kupónmi na ďalších 5 rokov dopredu.

Každý kupón nesie informáciu o splatnosti a čiastke úroku. Uvedený je tiež názov vydavateľa dlhopisu, séria a číslo dlhopisu, prípadne poradové číslo úrokovej poukážky. Nakoniec súčasťou dlhopisu môže byť aj opčný list zakladajúci pre jeho vlastníka právo kúpiť, či predať akciu, iný dlhopis, alebo iný cenný papier len na základe držby dlhopisu.

Dlhopis na 100 tisíc slovenských korún

Zdroj: TASR

Delenie dlhopisov podľa emitenta

Jedným kritériom pre členenie dlhopisov je doba splatnosti dlhopisu. Rozlišujeme krátkodobé dlhopisy s dobou splatnosti do 5 rokov, strednodobé s dobou splatnosti od 5 do 10 rokov a na dlhodobé dlhopisy na viac ako 10 rokov.

Podľa emitentov, t.j. vystaviteľov, môžeme potom dlhopisy deliť na:

Štátne dlhopisy

Jedná sa o cenné papiere emitované vládou (napríklad k pokrytiu deficitu štátneho rozpočtu, k financovaniu nákladných investičných projektov, k vybudovaniu ciest a iných infraštruktúr). Štátne dlhopisy sú medzi investormi veľmi obľúbené pre veľkú istotu návratnosti investovaných prostriedkov a pre nižšie nominálne hodnoty (spravidla 500 eur). Atraktivitu štátnych dlhopisov neznižuje ani pomerne nízke zhodnotenie. Za veľkú istotu a návratnosť vloženého kapitálu je investor ochotný o nejaké percento z výnosu prísť.

Inak je to ale pri dlhopisoch bankrotujúcich štátov (Grécko v rokoch 2011-2012) alebo rizikových štátov (s nízkymi ratingami od hodnotiacich agentúr S&P, Moody’s, apod.), v tom prípade je tu obrovské riziko, že úroky a ani cena za dlhopis nebudú splatené a investori sa takýmto dlhopisom vyhýbajú.

Pokladničné poukážky

Istotu návratnosti poskytujú tiež pokladničné poukážky centrálnej banky. Ich doba splatnosti je spravidla kratšia ako u štátnych dlhopisov. Ich nominálna hodnota nie je vždy taká nízka, čo zhoršuje prístupnosť poukážok pre široké masy. Pokladničné poukážky nie sú obchodované na burze cenných papierov.

Komunálne dlhopisy

Komunálne dlhopisy vydávajú obce alebo banka, ktorá z výťažku dlhopisov poskytuje obci úver. Prostriedky z dlhopisov bývajú používané na zdokonalenie infraštruktúry v obci (plynovody, kanalizácie, elektrifikácie, komunikácie, apod.). Jedná sa tak ako u štátnych dlhopisov o málo rizikovú investíciu. Okrem istoty ponúkajú aj solídne zhodnotenie, prípadne ďalšie výhody napríklad v podobe daňových úľav alebo možnosti predčasnej výpovede, či predčasného odkúpenia. Pravdou je, že štát a obce majú záujem predovšetkým o dlhodobých a veľkých investorov. Tými najvhodnejšími sú najmä poisťovne a penzijné fondy. Splácanie komunálnych dlhopisov prebieha buď zo štátneho alebo z rozpočtu obce.

Zamestnanecké dlhopisy

Tieto cenné papiere emitujú firmy pre vlastných zamestnancov. V prípade rozviazania pracovného pomeru má majiteľ tohto dlhopisu nárok na predaj dlhopisov za nominálnu hodnotu a podiel z úrokov. Práva vyplývajúce zo zamestnaneckých dlhopisov sa dedia.

Podnikové dlhopisy

Dlhopisy vydávajú podniky nielen pre svojich zamestnancov, ale pre širokú investorskú verejnosť i pre inštitucionálnych investorov. S podnikovými dlhopismi je späté vyššie riziko ich nesplatenia a tak, aby boli pre investorov dostatočne atraktívne, nesú vyšší úrok než štátne a komunálne tituly. Vzhľadom k vysokým nákladom emisie dlhopisov si ju môžu dovoliť spravidla len veľké a známe firmy.

Bankové dlhopisy

Zvláštnou skupinou (možno podskupinou podnikových dlhopisov) sú cenné papiere vydávané bankami. Tie si môžu predaj dlhopisov (emisie) sprostredkovávať aj sami. Dlhopisy sa potom dajú nakupovať prostredníctvom pobočkovej siete banky.

Koľko stojí dlhopis a koľko vynáša?

Cena dlhopisu sa odvodzuje z hodnoty budúcich hotovostných tokov, ktoré obdrží jeho majiteľ (t.j. úroky a splatená nominálna hodnota dlhopisu). Vplyv na cenu majú aj úrokové sadzby na peňažnom trhu (BRIBOR, sadzby Národnej banky), resp. zhodnotenie alternatívnych investícií (napríklad termínovaných vkladov).

Cena jednoročného dlhopisu s nominálnou hodnotou 50 eur a úrokovou sadzbou 10% by pri rovnakej úrokovej sadzbe aj na peňažnom trhu predstavovala práve 50 eur = (5 + 50) / (1 + 0,1). Hodnota 5 eur značí výšku kupónu (10% z 50 eur). Pozor! Ak by hodnota úrokovej sadzby na peňažnom trhu klesla, cena dlhopisu by vzhľadom k nižšiemu menovateľu (napr. 1 + 0,09) vzrástla a naopak pri raste úrokov na peňažnom trhu by cena dlhopisu klesla.

Dlhopisy sú obľúbeným investičným nástrojom predovšetkým pre svoje výnosy v podobe pravidelných úrokov. Ako sme ukázali, úrok sa počíta z ceny (nominálnej hodnoty) dlhopisu. Platby úrokov, ako nominálnej hodnoty dlhopisu sú zaistené rôznym spôsobom. Do úvahy prichádzajú nehnuteľnosti, zariadenie firmy, cenné papiere, ručenie tretej osoby alebo štátu. Pozor! Do obehu sú vydávané aj nezaistené obligácie (tzv. junk-bondy).

Na výnos dlhopisu má vplyv predovšetkým:

  • Cena obligácie – keď cena na burze rastie, klesá zároveň výnos dlhopisu do doby splatnosti. Keď cena dlhopisu na burze klesá, výnos do doby splatnosti rastie. Úrokové sadzby a ceny dlhopisov sa pohybujú v opačnom smere.
  • Doba splatnosti – čím dlhšia je doba splatnosti dlhopisu, tým väčšia je zmena ceny (kurzu) dlhopisu pri zvýšení, či znížení úrokových mier.
  • Úroková sadzba – zisk majiteľa dlhopisu bude pri poklese úrokovej sadzby vyšší ako strata pri rovnakom raste úrokovej sadzby. S rastúcou dobou splatnosti rastie výška straty majiteľa dlhopisu pri klesajúcej úrokovej sadzbe dlhopisu. S rastúcou dobou splatnosti rastie výška zisku majiteľa dlhopisu pri rastúcej úrokovej sadzbe dlhopisu.

Kde dlhopis kúpiť?

Počas doby emisie môžete dlhopisy po niekoľko dní nakúpiť prostredníctvom banky, ktorá emisiu sprostredkováva. Počas platnosti dlhopisu sa ponúka možnosť nakúpiť za aktuálny kurz na burze cenných papierov. Stačí zájsť do banky alebo poveriť obchodníka s cennými papiermi, ktorý pre vás dlhopisy za províziu nakúpi a prípadne ich zaradí na váš (klientský) účet investora. Dlhopisy, ktoré nie sú obchodovateľné na burze, môžete zaobstarať najľahšie prostredníctvom banky. Najlepšie bude, ak si vyberiete banku, ktorá danú emisiu zastrešuje a sprostredkováva.

Čo hovorí názov dlhopisu?

Ak budete v tlači, na internete alebo v iných médiách sledovať dlhopisový kurzový lístok, potom bude názov jednotlivých dlhopisov vyzerať zrejme nasledovne:

  • KB 7,00/09 – Z takejto postupnosti písmen a čísel vyčítate, že sa jedná sa o dlhopis Komerční banky s pevným úrokom vo výške 7,00% s dobou splatnosti v roku 2009.
  • ŠKODA AUTO VAR/08 – Ako skúsení investori budete vedieť, že ide o dlhopis automobilovej spoločnosti Škoda Mladá Boleslav s variabilným úrokom (skratka VAR) so splatnosťou v roku 2008.

Aké formy úroku rozoznávame?

  • Pevný úrok – úrok zostane po celú dobu platnosti dlhopisu stabilný. Takéto zhodnotenie ponúka prevažná väčšina dlhopisov. Nevýhoda tohto typu úročenia sa prejavuje predovšetkým v dobe, kedy rastú úrokové sadzby. Investor by totiž mohol v prípade alternatívneho uloženia peňazí docieliť vyššie zhodnotenie.
  • Úrok závislý na ziskoch vydavateľa – tento výnos z dlhopisu nenápadne pripomína dividendu vyplácanú majiteľom akcií. Rozdiel spočíva v tom, že majiteľ dlhopisu sa na rozdiel od akcionára nestáva spoluvlastníkom spoločnosti.
  • Úrok zvyšujúci sa s rastúcou infláciou – tento typ zhodnotenia obligácie prichádza vhod v dobe, kedy ceny rastú. Vydavateľ dlhopisu sa zaviaže vyplácať úroky v závislosti na raste, či poklese cien v ekonomike. Zhodnotenie majiteľa obligácie bude vyššie pri inflácii 10% než pri raste cien vo výške 5%.
  • Pohyblivý úrok – tento úrok sa odvíja od úrokových sadzieb na kapitálových trhoch. V našich podmienkach by takou sadzbou mohol byť napríklad BRIBOR alebo úrokové sadzby NBS. Dlhopis s pohyblivým úročením sa najviac podobá klasickému bankovému úveru. Sadzby úverov sú tiež vo veľkej miere naviazané na úrokové sadzby centrálnej banky, resp. kapitálových trhov.
  • Rozdiel medzi nominálnou hodnotou dlhopisu a emisným kurzom – dlhopis nemusí byť predávaný za jeho nominálnu hodnotu, ale môže byť aj za cenu nižšiu. Rozdiel medzi týmito dvomi cenami je výnosom investora. Dlhopisy, ktoré nenesú žiadny úrok, sa nazývajú zero-bondy (alebo dlhopisy s nulovým kupónom).

Zaujímavé príklady dlhopisov/obligácií

Na kapitálových trhoch sa môžete stretnúť aj s nasledovnými typmi dlhopisov.

Dlhopis s nulovým kupónom (zero-bond)

Jedná sa o cenný papier, ktorý nezakladá nárok na úrok. Výnos ich majiteľa spočíva v rozdiele medzi nominálnou hodnotou uvedenou na dlhopise a cenou, za ktorú investor dlhopis v dobe emisie skutočne nakúpil. Výhody zero-bondov možno hľadať hlavne v daňovej oblasti. Zatiaľ čo pravidelný úrok ostatných dlhopisov podlieha každoročnému zdaneniu, zisky z nulových dlhopisov sa dania až na konci doby splatnosti. Miera zdanenia môže byť pre mnoho investorov (napr. z radov dôchodcov) nižšia vzhľadom k ich nižším príjmom. Navyše sa môže stať, že počas platnosti bondu poklesne v rámci daňových reforiem aj sadzba dane z príjmov.

Prémiové dlhopisy

Tieto zriedka vydávané dlhopisy sú určené predovšetkým pre investorov, ktorí radi riskujú. Výnos z prémiových dlhopisov je čiastočne ponechaný na náhodu. O vyššom výnose niektorých majiteľov dlhopisu rozhodne v deň splatnosti úroku los.

Odberné dlhopisy

Majiteľ odberného dlhopisu si jeho vlastníctvom zaisťuje právo na odber akcií emitenta (prípadne iných dlhopisov alebo iných cenných papierov). Dlhopisy pri odbere akcie nezanikajú a tak úroky z nich ďalej plynú ich majiteľovi. Pri odbere akcií je kľúčový tzv. odberný pomer, tzn. koľko akcií za jeden dlhopis dostanete. Výmena nemusí byť s ohľadom na aktuálny kurz na burze atraktívna. Veľmi dôležité je u odberných dlhopisov sledovať, kedy bude možnosť akcie odobrať.

Avšak vyskytujú sa aj výmenné dlhopisy, kde po výmene dlhopisov za akcie už ďalej úverový vzťah nepokračuje. Majiteľ svoj dlhopis odovzdáva a zostávajú mu len akcie. Ceny odberných aj výmenných dlhopisov sú užšie previazané s vývojom kurzu akcií, za ktoré sa dlhopis mení.

Dlhopisy v cudzej mene

Jedná sa o dlhopisy, ktoré nie sú vydávané v eurách, ale v zahraničnej mene. Majiteľ takýchto cenných papierov riskuje straty spôsobené znehodnotením zahraničnej meny voči euru. Kurzové riziko je vopred len veľmi zložito kalkulovateľné. Kto investuje radšej s menšou mierou rizika, mal by sa vkladu svojich peňazí do cudzomenových dlhopisov radšej vyhnúť.

Junk bondy

Ide o cenné papiere vydávané podnikmi v ťaživej hospodárskej situácii, ktoré už nemajú takmer žiadnu nádej na vypožičanie prostriedkov od investorov, ani od bánk prostredníctvom akcií alebo úveru. Do tejto skupiny dlhopisov radíme tiež tituly emitované štátmi so zlou bonitou (ratingom, napr. Grécko v roku 2011). Aby bol o junk bondy záujem, emitent láka investorov vysokým zhodnotením, prípadne predajom dlhopisu za cenu hlboko pod nominálnou hodnotou (tzv. emisia “pod pari”).

Konzola

Jedná sa o večný dlhopis. Úroky z takéhoto cenného papiera sú vyplácané až do smrti majiteľa, v prípade prenositeľnosti na dediča aj dlhšie.

Stratégia obchodovania s dlhopismi

Pri samotnom obchodovaní s dlhopismi sa ponúka niekoľko stratégií. Pozrime sa na niektoré z nich.

Reinvestičné stratégie

Majiteľ dlhopisu obdrží pravidelný úrok, ktorý môže opäť vložiť (čiže reinvestovať) do výnosných aktív (termínované vklady, akcie, investičné fondy, kapitálové životné poistenie, apod.). Týmto procesom zvyšuje svoj výnos o úroky z úrokov. Takýto výnos je vzhľadom k pohybom úrokových sadzieb a pohybu kurzov akcií veľmi zložité akokoľvek prognózovať.

Imunizačné stratégie

Táto stratégia spočíva vo vytvorení takého portfólia dlhopisov (aspoň dvoch), ktoré sú vzácne (čiže imúnne) voči zmenám úrokových sadzieb na finančných trhoch. Imunizácia umožňuje dosiahnuť taký výnos, aký chceme. Investované prostriedky môžete použiť na úhradu vopred známych platieb.

Princíp stratégie je založený na priemernej splatnosti dlhopisu (tzv. durácii). O najvhodnejšej realizácii stratégie je vhodné poradiť sa s odborníkmi z radov obchodníkov s cennými papiermi, ktorí pre vás prevedú výpočet optimálneho rozloženia vami investovaných prostriedkov medzi jednotlivé dlhopisy s rôznymi dobami splatnosti a durácie.

Konzervatívna (dlhodobá) stratégia

V rámci tejto stratégie investora zaujíma jednoznačne iba výnos z úroku a záväzok emitenta splatiť do dlhopisu vložený kapitál. Pohybu kurzov na burze neprikladá veľký význam a ani neočakáva, že by na výkyvoch cien mohol nejako zbohatnúť. Dlhodobý investor meria riziko a výnos dlhopisu. Prednosť dáva spravidla štátnym a komunálnym dlhopisom, prípadne titulom známych, veľkých ziskových firiem.

Riskantná (krátkodobá) stratégia

Investor v tomto prípade vyhľadáva na burzách také dlhopisy, ktoré sľubujú maximálny výnos. Neodrádza ho skutočnosť, že takéto dlhopisy sú spojené s možným rizikom nesplatenia. Veľkú pozornosť prikladá tiež pohybom kurzov (najmä tým smerom nahor). Akonáhle kurz dlhopisu vzrástol natoľko, že výnos vydá viac než len na úhradu poplatkov obchodníkom s cennými papiermi, rozhoduje sa krátkodobý investor predať svoje dlhopisy a nakúpiť iné s nízkymi (k nákupu priam povzbudzujúcimi) kurzami. Riskantná stratégia stojí nielen finančné prostriedky vzhľadom k poplatkom, ale tiež veľa času na sledovanie vývoja na trhoch. Pre jej realizáciu je nutná aj veľká miera skúseností a znalostí.

Odporúčania k obchodovaniu s dlhopismi

Pred samotnou investíciou do dlhopisov:

  1. Preštudujte nielen obsah samotného dlhopisu, ale tiež prospekt emitenta. Tento dokument obsahuje dôležité informácie o dlhopise a o vydavateľovi (výška pôžičky, splatnosť dlhopisu, úrok, zaistenie, obdobie predaja dlhopisu).
  2. Sledujte rating dlhopisov vydávaný špecializovanými spoločnosťami (napríklad Standard & Poor’s, Moody’s), ktoré hodnotia dlhopisy hlavne z hľadiska pravdepodobnosti včasného platenia úrokov, z hľadiska ochrany majiteľa dlhopisu v prípade bankrotu vydavateľa. Špecializované spoločnosti (ratingové agentúry) radia dlhopisy do rôznych kategórií. Kvalitné dlhopisy získavajú hodnotenie s troma A (AAA). Dlhopisy s ratingom B sú riskantnejšou investíciou. Schopnosť splácania úrokov tu môže byť ohrozená. Písmeno C, resp. D označuje najnižšie kategórie dlhopisov. U nich je možné oneskorenie v splácaní úrokov či samotnej nominálnej hodnoty.
  3. Čím nižší má dlhopis rating, tým vyššie by malo byť jeho zhodnotenie. Za vyššie riziko investori očakávajú vyšší výnos. Najlepší je rating štátnych dlhopisov, ktorý vždy prevýši hodnotenie cenných papierov vydávaných bankami či podnikmi. Na druhej strane sú horšie úročené.

Pri a po investícii do dlhopisov:

  1. Zverte dlhopisy do úschovy a správy banke alebo obchodníkovi s cennými papiermi. Vyhnete sa tak sledovaniu termínov inkasa úrokov. Správca pripíše váš výnos na váš účet.
  2. Dlhopisy v listinnej podobe uchovajte v poriadku. V prípade potrhaného, prederaveného, či inak poškodeného dlhopisu, ako aj v prípade jeho straty, nemožno preplatiť nominálnu hodnotu (cenu) dlhopisu. Majiteľ dlhopisu je nútený obrátiť sa na emitenta a požiadať o výmenu dlhopisu. O umorenie poškodeného či strateného dlhopisu a o jeho výmene za nový výtlačok rozhoduje súd. Počítajte so súdnym poplatkom rádovo niekoľko desiatok eur. Aj za vydanie nového dlhopisu si môže emitent účtovať nejaký poplatok. Jedna praktická rada: ihneď po nákupe si opíšte listinného dlhopisu jeho názov, identifikačné číslo (ISIN) a sériové číslo. Tieto údaje po vás súd bude pravdepodobne požadovať.
  3. Čím kratšie sú intervaly medzi výplatou úrokov, tým skôr má majiteľ dlhopisu možnosť inkasované úroky reinvestovať (znovu niekam uložiť a nechať úročiť).
  4. Investori, ktorí počítajú skôr so zvyšovaním úrokov, kupujú dlhopisy s krátkou dobou platnosti. Investori očakávajúci pokles úrokových sadzieb nakupujú dlhopisy s čo možno najdlhšou splatnosťou.
  5. Ukončiť investíciu do dlhopisov môžete výnimočne prostredníctvom banky, ľahšie na burze cenných papierov.

Výhody a nevýhody dlhopisov z pohľadu majiteľa

Investovanie do dlhopisov so sebou prináša určité výhody aj nevýhody a to ako z pohľadu investora, t.j. majiteľa, tak aj z pohľadu emitenta alebo dlžníka.

Výhody investora do dlhopisov (čiže majiteľa dlhopisu):

  • možnosť nákupu dlhopisu na burze alebo v bankách,
  • stály prehľad o vývoji investícií (kurzové lístky, burzy, internet, tlač),
  • nižšie výkyvy kurzu dlhopisov než pri akciách,
  • ľahká prognóza výnosov v budúcnosti,
  • pravidelný a istý výnos (hlavne pri štátnych a komunálnych dlhopisov),
  • vyšší výnos ako z termínovaných vkladov,
  • možnosť predaja dlhopisov pred koncom splatnosti na burze,
  • možnosť si vziať krátkodobý lombardný úver proti zastaveným dlhopisov.

Pozn.: Lombardným úverom môžete vyriešiť aktuálny problém nedostatku peňazí. Za dlhopisy dané do zástavy môžete od banky dostať úver vo výške cca. 60-90% hodnoty založených dlhopisov. Do zástavy možno dať aj akcie. Úver potom predstavuje zhruba 50-75% aktuálnej hodnoty akcií na burze.

Nevýhody investora do dlhopisov:

  • pre vysokú nominálnu hodnotu (3000 eur a vyššie) sú niekedy pre drobných investorov nedostupné,
  • poplatky za nákup obligácie,
  • malé obchody s dlhopismi na burze (predaj obligácie nie je taký ľahký ako napr. akcie),
  • u dlhopisov s fixným úrokom po celú dobu platnosti dlhopisu tratíte pri raste úrokových sadzieb,
  • dlhodobé zhodnotenie dlhopisov je nižšie ako u akcií,
  • výnos (hlavne z pohybu kurzu dlhopisu) kolíše v závislosti na úrokových sadzbách centrálnej banky,
  • investovanie iba do jediného dlhopisu môže skončiť veľkou stratou,
  • riskantné investície do podnikových obligácií,
  • zisky z pohybu kurzu v prípade držby dlhopisu kratšie ako 6 mesiacov podliehajú dani z príjmu,
  • zdanenie úrokov,
  • riziko zmeny menového kurzu pri investíciách do dlhopisov v cudzích menách.

Majiteľ dlhopisu má po jeho zakúpení nasledovné práva:

  • na splatenie do dlhopisu investovaného kapitálu,
  • na výnos z držania dlhopisu (úrok),
  • na prípadnú výmenu za iný dlhopis, akciu, či iný cenný papier,
  • na prípadný úpis nových akcií vydavateľa dlhopisu.

Práva z dlhopisov prechádzajú spravidla na dediča. Existujú výnimky (napríklad v prípade neprevoditeľných dlhopisov), kedy je nutné sa v texte dlhopisu informovať o tom, ako v prípade smrti majiteľa dlhopisu postupovať. Práva sú nepremlčateľné do 10 rokov odo dňa splatnosti dlhopisu.

Výhody a nevýhody emitenta dlhopisu

Aby mohli byť dlhopisy vydané, emitent potrebuje povolenie od Komisie pre cenné papiere. Toto povolenie sa udeľuje na základe žiadosti obsahujúcej okrem iného: názov dlhopisu, celkovú sumu emisie, dátum vydania a splatnosti dlhopisov a výnos dlhopisu.

Ďalej žiadateľ musí uviesť hlavne svoju súčasnú a predpokladanú finančnú situáciu, spôsob zverejnenia výsledkov svojho hospodárenia, či účel použitia prostriedkov získaných pri emisii. K žiadosti sa prikladá posledná ročná účtovná závierka (súvaha, výkaz ziskov a strát, príloha) a vzor dlhopisu, pokiaľ bude tento vydaný v listinnej podobe.

Výhody emisie dlhopisov:

  • možnosť získať vysoký úver,
  • majitelia dlhopisov nie sú vlastníkmi (akcionármi),
  • dlhopis ako pôžička s nižšou úrokovou sadzbou ako v prípade úveru v banke,
  • dlhodobý úver.

Nevýhody emisie dlhopisov:

  • spravidla vhodné len pre veľké podniky (nároky na emitenta, zverejňovanie hospodárskych výsledkov, známosť investorov),
  • úspech emisie je podmienený sprostredkovaním väčšej a známej banky,
  • úspech emisie je ovplyvnený kapacitou kapitálového trhu, hospodárením firmy a nádejnosťou investičného programu,
  • relatívne vysoké náklady (propagácia emisie, tlač dlhopisov, platba úrokov, provízie sprostredkovateľskej banke).