Európska centrálna banka (ECB)

Čo je Európska centrálna banka?

Charakteristika v skratke: Európska centrálna banka (ECB) je centrálnou bankou jednotnej meny Európskej únie (EÚ), eura. Hlavnou úlohou ECB je udržiavať kúpnu silu eura, a tým udržať aj cenovú stabilitu v rámci eurozóny. Eurozóna sa skladá zo 17 štátov EÚ.

Vznik a história ECB

ECB vznikla 1.6.1998 a ďalších 7 mesiacov sa pripravovala na prechod štátov EÚ na jednotnú menu, euro a navrhovala menovú politiku pre tvoriacu sa eurozónu. ECB sa stala centrálnym bankovým systémom eurozóny, ktorej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability v strednodobom horizonte, pretože, podľa niektorých ekonomických teórií, stabilné ceny sú základom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a prosperity v Európe.

Pôvodnú eurozónu, ktorá vznikla v januári 1999, tvorilo 11 členských štátov EÚ (Fínsko, Írsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko). Neskôr sa pridali: Grécko (v roku 2001), Slovinsko (2007), Cyprus a Malta (v roku 2008), Slovensko (v roku 2009) a Estónsko (v roku 2011). Vytvorenie eurozóny a novej nadnárodnej inštitúcie (ECB) bol míľnikom v dlhom a zložitom procese európskej integrácie.

Právnym základom pre jednotnú menovú politiku je Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. ECB vznikla ako „srdce“ Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). ESCB je tvorený Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami (NCB) všetkých krajín EÚ. Na rozdiel od ESCB, Eurosystém pozostáva z ECB a národných centrálnych bánk krajín, ktoré euro prijali a zaviedli.

Úlohy ECB

Základnými úlohami ECB sú podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva:

  • Vymedzenie a uskutočnenie menovej politiky v eurozóne
  • Vykonávanie devízových operácií
  • Vytvorenie a udržanie oficiálnych devízových rezerv členských štátov eurozóny
  • Podpora bezproblémového fungovania platobných systémov.

Ďalšími úlohami ECB sa týkajú:

  • Bankoviek: ECB má výlučné právo povoľovať vydávanie bankoviek v rámci eurozóny
  • Štatistiky: ECB v spolupráci s centrálnymi národnými bankami zbiera štatistické údaje potrebné pre splnenie cieľov
  • Finančnej stability a dohliadania: Eurosystém dohliada na finančnú politiku úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému
  • Medzinárodnej a Európskej spolupráce: ECB udržuje pracovné vzťahy s príslušnými inštitúciami, orgánmi a fórami v rámci EÚ, a to aj v medzinárodnom meradle.

Prezident a guvernéri ECB

Hlavným rozhodovacím orgánom ECB je rada guvernérov, ktorú tvorí 6 členov Výkonnej rady a 17 guvernérov národných centrálnych bánk. Prezidentom ECB je Mario Draghi z Talianska a viceprezidentom je Vitor Manuel Ribeiro Constâncio z Portugalska. Ďalšími členmi výkonnej rady sú Jörg Asmussen z Nemecka, Benoȋt Coeuré z Francúzska, Peter Praet z Nemecka.

Správna rada zasadá zvyčajne dvakrát mesačne v Euroveži vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku. Na prvom zasadnutí Rada guvernérov každý mesiac posúdi hospodársky a menový vývoj v eurozóne. Na druhom zasadnutí sa zaoberá otázkami súvisiacimi s ostatnými úlohami a činnosťami ECB a Eurosystému.

Pre členov Výkonnej rady a guvernérov centrálnych bánk platí:

  • Guvernéri centrálnych národných bánk sú volení na funkčné obdobie aspoň 5 rokov.
  • Členovia Výkonnej rady ECB sú volení na funkčné obdobie 8 rokov a po uplynutí tohto funkčného obdobia už nesmú byť znovuzvolení.
  • Guvernéri a členovia Výkonnej rady môžu byť odvolaní iba v prípade pracovnej neschopnosti alebo v prípade závažného pochybenia.
  • Súdny dvor EÚ má právomoc riešiť všetky vzniknuté spory.

Apolitičnosť ECB

ECB má byť politicky nezávislá, čo by prispievalo k udržaniu cenovej stability. Nezávislosť ECB je stanovená v rámci jednotnej menovej politiky (v Zmluve aj v Štatúte). Ani ECB, ani ostatné národné centrálne banky a ani žiaden ich rozhodovací orgán, nesmú (by nemali) prijímať pokyny od orgánov EÚ, ani od žiadnej vlády členského štátu EÚ, či iného subjektu. Inštitúcie a orgány EÚ a vlády členských štátov musia túto zásadu dodržiavať a nesmú ovplyvňovať členov rozhodovacích orgánov ECB (článok 130 Zmluvy ES).

Financie a imanie ECB

Finančné opatrenia ECB sú oddelené od ostatných finančných opatrení v rámci EÚ. ECB má totiž svoj vlastný rozpočet a jej základné imanie je upísané a splatené ostatnými národnými centrálnymi bankami v rámci eurozóny. ECB mala k 1.7.2013 základné imanie vo výške 10 825 007 069,61 €.