Predovšetkým je potrebné vedieť, že Fond ochrany vkladov chráni všetky vklady len v slovenských bankách (akciové spoločnosti registrované na Slovensku). Vklady pobočiek zahraničných bánk sú chránené podľa pravidiel domovského systému ochrany vkladov v členskom štáte EÚ, na území ktorého má zahraničná banka svoje sídlo. Vklady sú v celej Európskej únii chránené do výšky 100 tis. eur.

Rating bánk na Slovensku

Jedným z hlavných ukazovateľov zdravia bánk sú hodnotenia ratingových agentúr. My vyberáme poradie bánk podľa ratingu Moody’s (vysvetlenie a podrobný rozbor ratingov), ktorý má vo svojom hodnotení najviac bánk operujúcich na Slovensku. Ak rating banky nebol prístupný, vzali sme rating jej matky.

Poradie bánk na Slovensku podľa dlhodobého ratingu Moody’s:

Poradie	Logo	Banka	Rating	Výhľad
1.		HSBC bank s pobočkou na Slovensku	Aa2	negatívny výhľad
2.		ING bank s pobočkou na Slovensku	Aa3	stabilný výhľad
3.		Crédit Agricole CIB s pobočkou na Slovensku	Aa3	negatívny výhľad
4.		Raiffeisen Bank International s pobočkou Zuno	A1	stabilný výhľad
5.-6.		Citibank s pobočkou na Slovensku	A1	negatívny výhľad
		Komerční banka s pobočkou KB Bratislava	A1	negatívny výhľad
7.-8.		Axa vo Francúzsku – matka Axa banky	A2	stabilný výhľad
		Commerzbank s pobočkou na Slovensku	A2	stabilný výhľad
9.-11.		Tatra banka	A2	negatívny výhľad
		The Royal bank of Scotland s pobočkou na Slovensku	A2	negatívny výhľad
		VÚB	A2	negatívny výhľad
12.-13.		BRE bank s pobočkou mBank	Baa1	stabilný výhľad
		Unicredit bank	Baa1	stabilný výhľad
14.		ČSOB	Baa2	stabilný výhľad
15.		OTP banka	Ba1	negatívny výhľad

Poradie podľa finančnej sily hodnotenej agentúrou Moody’s:

Poradie	Logo	Banka	Rating
1.-2.		HSBC bank s pobočkou na Slovensku	C+
		ING bank s pobočkou na Slovensku	C+
3.		Komerční banka s pobočkou KB Bratislava	C
4.-8.		Citibank s pobočkou na Slovensku	C-
		Commerzbank s pobočkou na Slovensku	C-
		Tatra banka	C-
		The Royal bank of Scotland s pobočkou na Slovensku	C-
		VÚB	C-
9.-10.		Raiffeisen Bank International s pobočkou Zuno	D+
		Unicredit bank	D+
11.-13.		BRE bank s pobočkou mBank	D
		Crédit Agricole CIB s pobočkou na Slovensku	D
		ČSOB	D
14.		OTP banka	E+

Ako ste si určite všimli, nie všetky banky na Slovensku majú svoj rating. Je preto vhodné pri výbere banky riešiť aj ďalší faktor – kapitálovú primeranosť.

Kapitálová primeranosť bánk na Slovensku

Podľa novej dohody eurozóny, kapitálová primeranosť bánk má byť minimálne 9 %. Všetky banky na Slovensku, až na dve, túto hranicu spĺňajú. Ak nie je inak uvedené, vychádzame z posledných čísel kapitálovej primeranosti core tier 1 uverejnených bankami k 30.9.2011:

Poradie	Logo	Banka	Kapitálová primeranosť
1.		Komerční banka s pobočkou KB Bratislava	16 %
2.		Fio banka s pobočkou na Slovensku	15,35 %
3.		ING bank s pobočkou na Slovensku	15,3 %
4.		Slovenská sporiteľňa	14,9 %
5.		ČSOB	13,97 %
6.		Unicredit bank	13,69 %
7.		Volksbank	11,56 % (2010)
8.		OTP banka	11,4 %
8.		Privatbanka	11,4 % (2010)
10.		The Royal bank of Scotland s pobočkou na Slovensku	11 % (2010)
11.		BRE bank s pobočkou mBank	10,9 % (2010)
12.		Dexia banka	10,64 %
13.		J&T banka s pobočkou na Slovensku	10,3 %
14.		Tatra banka	10,29 % (máj 2011)
15.		Commerzbank s pobočkou na Slovensku	9,4 %
16.		VÚB	9,2 % (odhad)
17.		Raiffeisen Bank International s pobočkou Zuno	8,9 % (máj 2011)
18.		Poštová banka	Mala najviac gréckych dlhopisov – po vstupe J&T Group sa plánuje dosiahnuť 9 %.

Vlastníci a pôvod bánk operujúcich na Slovensku

Rating a ekonomický výhľad krajiny, z ktorej banky pochádzajú, môže byť taktiež jedným z dôležitých faktorov rozhodovania. Banky a sporiteľne zo stabilnejších krajín sú pravdepodobne bezpečnejšie. Pre porovnanie používame znovu rating krajín podľa Moody’s a tabuľka obsahuje všetky banky a sporiteľne na Slovensku:

Poradie	Zástava	Krajina	Rating	Výhľad	Banky a majitelia
1.-5.		Francúzsko	Aaa	stabilný výhľad	Axa banka (AXA životní pojišťovna, súčasťou francúzskej Axa Group), Crédit Agricole Corporate and Investment Bank (Group Crédit Agricole)
		Holandsko	Aaa	stabilný výhľad	ING Bank (ING Group)
		Nemecko	Aaa	stabilný výhľad	Commerzbank (Commerzbank), Wüstenrot stavebná sporiteľňa (60 % Bausparkasse Wüstenrot, 40 % Wüstenrot & Württembergische)
		Rakúsko	Aaa	stabilný výhľad	Slovenská sporiteľňa (Erste Group Bank), Tatra banka (Raiffeisen Bank International), Zuno (Raiffeisen Bank International), Volksbank (Volksbank International), Prvá stavebná sporiteľňa (32,5 % rakúska Raiffeisen Bausparkasse Holding, 25 % rakúska Erste Group Bank, 32,5 % nemecká Bausparkasse Schwäbisch Hall, 9,98 % Slovenská sporiteľňa), BKS Bank (BKS Bank), Oberbank (Oberbank)
		Veľká Británia	Aaa	stabilný výhľad	HSBC Bank (HSBC Bank), The Royal bank of Scotland (The Royal bank of Scotland)
6.		USA	Aaa	negatívny výhľad	Citibank (Citibank Overseas Investment Corporation)
7.		Belgicko	Aa1	negatívny výhľad	ČSOB (KBC Group)
8.-9.		Česko	A1	stabilný výhľad	Fio banka (Fio), J&T banka (J&T Finance Group), Komerční banka Bratislava (Komerční banka)
		Slovensko	A1	stabilný výhľad	Dexia (Penta Investments, už nie je vlastnícky prepojená s francúzskou Dexiou), Privatbanka (Penta Investments), Slovenská záručná a rozvojová banka (Ministerstvo financií Slovenskej republiky)
10.		Poľsko	A2	stabilný výhľad	mBank (BRE Bank, ale dcérska spol. nemeckej Commerzbank)
11.		Taliansko	A2	negatívny výhľad	Unicredit bank (Unicredit Group), VÚB (Intesa Sanpaolo)
12.-13.		Cyprus	Baa3	negatívny výhľad	Poštová banka (85,1 % Istrokapital SE – pôvodne slovenská firma registrovaná na Cypre, 9,9 % česká J&T Finance Group, 5 % Slovenská pošta)
		Maďarsko	Baa3	negatívny výhľad	OTP banka (OTP Group)
14.		Portugalsko	Ba2	negatívny výhľad	Banco Mais (Banco Mais)

Špeciálny zoznam bánk, ktoré nemôžu skrachovať

Avšak odhliadnuc od predošlých informácií… Na poslednom summite G20 lídri sveta určili 29 bánk, ktoré nesmú skrachovať, lebo by ich krach mohol spôsobiť celosvetovú hospodársku krízu. Na Slovensku operujú nasledovné:

• Americký Citigroup vlastniaci pobočku Citibank na Slovensku.
• Britská HSBC banka s pobočkou na Slovensku.
• Britský Royal Bank of Scotland s pobočkou na Slovensku.
• Francúzsky Group Crédit Agricole vlastniaci pobočku Crédit Agricole Corporate and Investment Bank.
• Holandská ING Bank s pobočkou na Slovensku.
• Nemecká Commerzbank s pobočkou na Slovensku a vlastniaca poľskú BRE bank, ktorá má pobočku na Slovensku – mBank.
• Taliansky Unicredit Group vlastniaci slovenskú banku Unicredit bank.

Tieto banky majú po novom štatút neskrachovateľné, tzn. štáty v podstate znížili mieru rizika straty vkladov na nulu. Sú to najbezpečnejšie banky na svete.

Víťaz?

Cieľom tohto článku nie je vybrať víťaza za vás, ale upozorniť na zaujímavé parametre bezpečnosti bánk na Slovensku. Všeobecne sa dá povedať, že, až na pár výnimiek, banky na Slovensku sú bezpečné.

PS: Ratingy sa síce menia cca. maximálne 2-krát ročne, zodpovedáme len za presnosť ratingov v deň napísania článku. Zdroj: http://www.moodys.com/

Hneď na začiatku volá po „roztiahnutí obzorov za detské pieskovisko“, avšak sám má pohľad obmedzený na pieskovisko publicistu. Ako papagáj opakuje argumenty predstaviteľov Európskej únie, pričom odsúva morálny rozmer, sebecké záujmy jednotlivých štátov eurozóny a skutočnú podstatu problému až na druhé a nižšie miesta.

Banky vraj nie sú firmy ako každé iné… Pravda, po dnešku už určite nie. Na problém rekapitalizácie bánk (ostatne ako u všetkých politík) by sa malo hľadieť z pohľadu výsledku, nie z pohľadu zámeru. Problém totiž tkvie vo vlastnosti, ktorú majú banky so všetkými ostatnými firmami spoločnú – jediným zreteľom je zisk.

Ak akceptujete tvrdenie, že banky sú tu kvôli zisku a blaho krajín majú na háku, dojde vám, že dôsledky včerajšieho rozhodnutia sú oveľa nedoziernejšie ako protesty v Aténach, či inde – k tým totiž príde aj tak. Dnešnou záchranou bánk sme vytvorili najbezpečnejší biznis na svete a bankárom sme dali absolútnu voľnú ruku. Ak v tomto momente niekto nájde dôvod, prečo by banky po „odznení“ krízy nemali investovať do ešte rizikovejších aktív, zaslúži si Nobelovu cenu. Najväčší zisk sa totiž skrýva v najrizikovejších investíciách, lenže riziko (minimálne to dlhodobé) sa dnešným dňom zmazalo z parametrov rozhodovania bánk.

Zároveň sme odstránili akúkoľvek kontrolu bánk zákazníkmi. Ľuďom sme povedali, že je úplne jedno, do ktorej banky si svoje peniaze vložia, že by mali ísť tam, kde im najviac nasľubujú. Ak to nevýjde, my všetci to zatiahneme. V podstate by ratingové agentúry mali všetkým európskym bankám pridať najvyššie ratingy. Zároveň by však mali znížiť ratingy všetkých štátov eurozóny.

Pri obhajobe pôžičiek (a dlhov) – „Keby na svete neexistovali pôžičky (a teda aj dlhy), žili by sme v spoločenskom zriadení, aké teraz požadujú protestujúci z Wall Street a o aké sme sa tu doma pokúšali štyridsať rokov.” – autorovi ušlo, že samotná podstata pôžičky a jej užitočnosť vôbec nie je témou. Témou je požičiavanie požičaného, požičiava niekto, kto sám nemá. A že celá eurozóna teraz nemá… O tom kapitalizmus nie je!

Ak niekto naozaj chápe podstatu pôžičky, katastrofické scenáre o svete, v ktorom by nefungovali banky, by ho nenapadli. „Každá iná firma nikomu nepožičia peniaze na kúpu bytu alebo na rozbehnutie firmy.)“ Banka je len sprostredkovateľom pôžičiek, skoro žiadne vlastné prostriedky nemá. Pokým u istej časti ľudí budú peniaze prebývať a iní tie peniaze budú potrebovať, trh bude tlačiť na vytvorenie nových bánk (resp. možno aj iných nových inštitúcií). Možno už takých, ktoré si budú dávať väčší pozor a ktoré nebudeme musieť zachraňovať.

Európski lídri nepriniesli riešenie dlhovej krízy!

Európski lídri rekapitalizáciou bánk nič nevyriešili… Len vymysleli spôsob ako dočasne uchlácholiť finančné trhy bez toho, aby hocikto zbankrotoval.

U bánk vyrokovali odpísanie 50 % dlhov Grécka. Zároveň však oznámili, že banky, ktoré sa dostanú do problémov (hlavne tým odpísaním dlhov a zvýšením svojho základného kapitálu) môžu požiadať o pomoc z eurozóny. Zmienka o tom, že by tento problém mali banky predovšetkým riešiť na vlastnú päsť, sú v podstate smiešne. Ak by tomu ktokoľvek veril, nedali by im možnosť použiť prostriedky z eurovalu.

Ako horúci zemiak sa presunuli dlhy Grécka na banky a z bánk sa presunú na úroveň štátov. Dlhy tu teda naďalej sú, odpísané neboli. Finančným trhom to skôr či neskôr dôjde a do roka môžeme tento problém riešiť znova. To už ale kvôli úrokom a ešte väčšej nedôvere v EÚ bude oveľa väčší prúser.

Akcie francúzsko-belgickej Dexie dnes napriek problémom začali obchodovanie rastom o takmer desať percent vďaka správam, že pre ňu vlády Francúzska a Belgicka pripravujú záchranný plán. Dočasný belgický premiér Yves Leterme dnes pripustil aj znárodnenie belgických bankových operácií problémovej banky ako jednu z možností jej záchrany.

“Jednou z možností na posilnenie Dexia Bank Belgium je, v určitom okamihu, zabezpečenie, že ju prevezme vláda,” uviedol Leterme v rozhovore pre belgickú rozhlasovú stanicu Radio 1. Dodal, že garancie, ktoré plánuje Belgicko banke poskytnúť, nepredstavujú pre krajinu riziko. Prípadné znárodnenie by síce ovplyvnilo verejný dlh krajiny, rast by však bol nízky.

Guvernér francúzskej centrálnej banky Christian Noyer potom v inom rozhovore pre rozhlasovú stanicu Europe 1 dodal, že francúzske banky sú v dobrom stave a centrálne banky Francúzska a Belgicka zabezpečia, aby Dexia mala dostatok likvidity. “Požičiame Dexia toľko, koľko bude potrebné,” povedal. Nazval tiež za prehnané a nepresné špekulácie, že podpora banky by ohrozila úverový rating Francúzska, ktorý je na najvyššej úrovni AAA.

Francúzsky minister financií Francois Baroin potom dodal, že riešenie situácie banky by sa malo nájsť do štvrtka. On sám považuje za najspoľahlivejšej to riešenie, do ktorého by boli zahrnuté francúzskej banky Caisse des Dépôts a Banque Postale.

Dexia sa ako prvá banka v Európe dostala do vážnych ťažkostí kvôli gréckej dlhovej kríze. Spoločnosť je nadpriemerne zaťažená úvermi v Grécku, ktoré majú hodnotu 4,8 miliárd eur, z toho 3,8 miliárd eur v silne znehodnotených štátnych dlhopisoch. Analytici odhadujú, že Dexia by potrebovala na splnenie nových globálnych pravidiel kapitálovej primeranosti dodatočný kapitál päť miliárd eur.

“Keď som ľuďom povedal, že zakladám investičný fond so špecializáciou na farmy a poľnohospodársku pôdu, pýtali sa: Čože to budeš robiť?,” Približuje svoj životný príbeh Američan Perry Vieth, ktorý po 38 rokoch v investičnom bankovníctve rozbehol fond Ceres Partners LLC, ktorý dnes združuje 61 fariem v celkovej hodnote vyše 63 miliónov dolárov v Illinois, Indiane, Michigane a Tennessee. Priznáva, že pre ľudí z Wall Street nebolo jednoduché pochopiť podnikanie na míle vzdialené od obchodovania s cennými papiermi cez počítač.

Dnes by sa im pritom mohol smiať. Jeho fond totiž od svojho založenia v januári 2008 generoval ročný priemerný výnos (po odpočítaní všetkých poplatkov) na úrovni 16,4 percenta. Takéto zisky nebolo ľahké nájsť ani v poslednom roku, kedy trhy bezmedzne ovládali býky. Podľa štatistík agentúry Bloomberg bolo v roku 2010 možno o trochu výnosnejšie investovať len do komodít, kde index združujúci hlavných 19 z nich (Thomson Reuters / Jefferies CRB index) zhodnotil investíciu o 17 percent. Akcie vlani z celosvetového pohľadu (MSCI All Country World Index) vyniesli 13 percent (vrátane reinvestície dividend), zisky z dlhopisov dosiahli 4,7 % (Bank of America Merrill Lynch ‘s Global Broad Market Index) a stávka na americkú menu – dolárový index – priniesol len 1,5 percenta.

Ani vyhliadky do budúcnosti nemusia byť zlé. Jim Rogers a George Soros už dlhšiu dobu hovorí o tom, že porastie dopyt po poľnohospodárskej pôde a jej ponuka bude naopak klesať. Investori kupujú pôdu v Spojených štátoch rovnako ako v Rusku, Afrike i Južnej Amerike spolu s tým, ako rastú ceny poľnohospodárskych komodít. Od už spomínaného krízového roka 2008 si index ôsmich hlavných komodít tohto druhu (Standard & Poor’s GSCI Agriculture Index) pripísal ročný priemerný zisk 5,3 percenta, zatiaľ čo akciový index S&P 500 v priemere klesol o percento. Štvrťrokov, kedy došlo k poklesu cien, bolo málo a volatilita bola oveľa menšia ako u akcií.

“Často som ľuďom vravel, že poľnohospodárska pôda je jednou z najlepších investícií na svete,” opakuje sa Jim Rogers, ktorý v roku 1996 správne predpovedal komoditné rally. “Musíte ale nakupovať na správnom mieste, kde prší, a musíte si zohnať farmára, ktorý vie, čo robí. Keď sa vám to podarí, je to dvojnásobná bomba, pretože sa vám zvyšuje aj hodnota úrody,” radí.

Ďalšia známa investičná persóna – Barton Biggs, vymenúva nasledujúce pozitíva: pôda je investíciou, ktorá generuje príjem, je teoreticky bezpečná a navyše predstavuje zabezpečenie proti inflácii. Upozorňuje ale aj na to, že ide o veľmi nelikvidnú a “komplikovanú” investíciu. Na druhú stranu je podľa neho jej návratnosť veľmi vyrovnaná, odhaduje ju na 6-7 % ročne.

Globálny index cien potravín v prvom kvartáli tohto roka dosiahli nové rekordné maximá a Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) varovala, že nárast cien pripomína svetovú potravinovú krízu z roku 2008. Prudké zdraženie potravín vtedy v niektorých krajinách vyvolalo nepokoje. Aj tento rok sa stali rozbuškou nepokojov v severnej Afrike – Egypte, Tunisku, Líbyi a ďalších krajinách. Za rast cien potravinárskych komodít môžu z časti suchá a požiare v Rusku, ktoré zlikvidovali podstatnú časť obilnej produkcie a donútili Rusko zaviesť zákaz na vývoz obilia.

Od tej doby sa síce situácia na trhu poľnohospodárskych stabilizovala. FAO potom na konci prvého polroka uviedla, že očakáva, že súčasné vysoké ceny zostanú ešte po celý budúci rok. Odborníci navyše varujú pred rýchlym rastom strednej triedy v Číne, Indii a ďalších rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách, ktorý poženie dopyt aj ceny nahor. “Situácia vo svetovom poľnohospodárstve sa rýchlo zhoršuje, ponuka zaostáva za rastúcim dopytom, v dôsledku čoho sa svet v priebehu niekoľkých rokov môže potýkať s vážnym nedostatkom potravín,” varoval pred mesiacom Jim Rogers. Pre investorov, ktorí si zvolia stávku na poľnohospodársku pôdu tak môže budúci vývoj znamenať okrem rastu hodnoty pozemkov i rast výnosu z predaja toho, čo sa na nich urodilo.

Denník Wall Street Journal prišiel s trojicou hlavných najväčších rozdielov medzi oboma vývojmi udalostí, ktoré akékoľvek porovnávania stavajú na hlavu. Hlavnou odlišnosťou je úplne rozdielne podhubie, z ktorého obe krízy vzišli.

Globálna ekonomická kríza z roku 2008 sa šírila odspodu smerom nahor. Začala u príliš optimistických investorov, ktorí v honbe za vysokými výnosmi živili obskurné cenné papiere a ich deriváty posvätené vysokými ratingmi renomovaných agentúr. Keď si následne uvedomili, že za svoje milióny dostali len toxické aktíva, ktoré možno už nikdy nespeňažia, došlo ku kolapsu finančného sektora a následnému uvrhnutiu globálnej ekonomiky do recesie.

Oproti tomu súčasná kríza “smrdí od hlavy”. Politici na celom svete neboli schopní efektívne stimulovať ekonomiky, ani riešenie vzniknutých problémov. V Spojených štátoch po neúspechu fiškálnej, ale predovšetkým monetárnej politiky, vzrástli pochybnosti o schopnosti vedenia krajiny docieliť konštruktívne dohody po dramatickom boji o limity zadĺženia. Výsledkom podobných politických nedostatkov na celom svete je postupná strata dôvery vo finančnej, podnikovej sfére a aj u domácností dotknutých vývojom na trhu práce. Klesla tak spotreba, investície a roztočila sa zakliata špirála vedie k stále vyššej nezamestnanosti a pomalšiemu ekonomickému rastu. Hlavný rozdiel teda: V tejto kríze nie sú trhy a banky iniciátormi, ale skôr obeťami.

Druhý rozdiel je pre pochopenie krízy dôležitejší. Pred príchodom krízy z rokov 2007-2008 firmy i domácnosti akumulovali veľké zásoby veľmi lacných úverov do nemalého dlhového balíka. Keď potom úverová bublina praskla a došlo k zamrznutiu peňažného trhu, prišlo nútené oddĺžovanie ekonomiky, ktoré nutne vyústilo v recesiu. Dnes obavy z dlhovej stigmy trvajú a štáty, firmy i domácnosti si tak úzkostlivo sedia na hotovosti a snažia sa ďalej dlhu zbavovať. Výsledkom je opäť nízka spotreba, investície, a teda aj ekonomický rast.

Spojením týchto dvoch rozdielov nám nutne vychádza tretí: rozdielnosť možného riešenia krízy. V roku 2008 bolo s ohľadom na jasného pôvodcu riešenie síce bolestivé, ale na prvý pohľad jednoduché. Vláda vstúpila na zamrznuté peňažné trhy a dodávala do ekonomiky vytlačené peniaze tam, kde bolo práve treba. Sadzby centrálnych bánk v koordinovanej akcii klesli na historické minimá a komerčné banky, ktoré natiahli v kríze ruku, boli štátom zachránené. Účet po celom svete: cez 1 bilión novo vytlačených peňazí.

Všetko kvantitatívne uvoľňovanie a fiškálne stimuly však vytúžený efekt nepriniesli, a tak toto riešenie nie je na programe dňa. Hlavný problém dnes predovšetkým nespočíva v nedostatočnej likvidite v žilách ekonomiky. Tej majú firmy vďaka liečebným reštrukturalizáciám dosť. Základom je kríza dôvery, ktorá ochromuje ekonomickú aktivitu, a na ktoré zbrane politikov a bankárov z posledných rokov neplatia.

Aké sú teda východiská? Wall Street Journal ponúka dve. “Aby sa trhy dostali zo súčasnej slepej uličky, musia sa trhy buď spoľahnúť na svoju vnútornú silu, alebo počkať na radikálne opatrenia politikov na podporu ekonomického rastu,” uviedol denník s tým, že ďalšie bilióny dolárov sami o sebe teraz už stačiť nebudú. Dnes bude treba zaťať zuby a napriek krátkodobej strate politických bodov u voličov sa pustiť do tvrdých reforiem na poli rozpočtovej politiky, aby tí, čo držia hotovosť, uverili v udržateľnosť nastolenej cesty a začali opäť investovať.

Šéf najväčšieho dlhopisového fondu na svete, známeho pod skratkou PIMCO, Mohamed El-Erian – už minulý týždeň uviedol, že cesta z krízy vedie cez dôveryhodné zákroky politikov na oboch stranách Atlantiku. “Nemali by sme podceňovať schopnosť trhov sa hojiť, politici môžu byť nateraz veľmi milo prekvapení,” uviedol pre CNBC. Podhubie pre rast podľa neho trhy bez problému nájdu v nezainvestovaných peňažných prostriedkoch. Podľa agentúry Bloomberg veľkí inštitucionálni investori poučení výraznými stratami z čias krízy sťahujú v poslednej dobe z trhov až 40 miliárd dolárov za týždeň.

Poznať, že k obratu v dôvere na trhoch naozaj dochádza a predajná vlna je preč, sa dá podľa investičných stratégov tak, že uvidíme trvalý odklon investorov od tradičných krízových uchovávateľov hodnoty – zlato a švajčiarsky frank prestanú lámať rekordy a začnú oslabovať.

Rýchla pôžička bez doloženia príjmu býva doménou najrôznejších obchodných zástupcov a dílerov, ktorí za dohodnutie obchodu dostávajú svoju províziu. Často sa jedná o MLM systém, v ktorom je najdôležitejšie zohnať čo najviac klientov, ktorí by pôžičky ihneď využili. Korisťou býva podpis dlžníka. V prípade platobnej neschopnosti nasleduje predbežné opatrenie a každý deň dlžná suma narastá o nepríjemne vysoké percentá.

U týchto rýchlych pôžičiek nie je často dojednané poistenie schopnosti splácať, takže v prípade ochorenia alebo straty zamestnania nastávajú dlžníkovi krušné časy. Veľmi ľahko sa môže stať, že zo zapožičanej sumy 3000 eur sa v priebehu krátkej doby stane čiastka desaťnásobná a následná exekúcia dovŕši skazu nielen dlžníka, ale celej jeho rodiny.

Pôžičky u solídnych bankových domov by naproti tomu mali prebiehať v úplne odlišnom prostredí. Kým sprostredkovateľ rýchlej pôžičky, ktorého ste kontaktovali na základe letáčiku prilepeného na zastávke autobusu, vám môže predložiť nezrozumiteľnú a v krajnom prípade aj nevýhodnú zmluvu, pracovník banky vám predloží materiály, ktoré sa držia všeobecných štandardov obvyklých v bankovom svete.

V prípade, že si dohodnete pôžičku u niektorého z bankových domov, iste sa vám tiež nestane, že by ste sa mohli dostať do akýchkoľvek problémov, pokiaľ svoje záväzky plníte. Naproti tomu u finančných expertov z ulice sa môžete nádejať najrôznejších prekvapení.

Veľmi častým prekvapením pre dlžníka u niektorých nebankových inštitúcií môže byť výška sankcií za najrôznejšie upomienky. V súčasnej dobe sa niektoré politické strany usilujú o stanovenie presnej sumy úrokov, ktoré by už mohli byť označené za úžernícke. Nebezpečenstvom sú však hlavne sankcie a ďalšie skryté poplatky. Stačí zle nastavený trvalý príkaz alebo opomenutie zmeny účtu poskytovateľa pôžičky a z dlžných tisícov sa stávajú státisíce.

Bankové inštitúcie jednoducho ponúkajú odborné služby a serióznosť. Treba poznamenať, že to sú prívlastky, ktoré peniazom veľmi pristanú a netreba sa ich vzdávať.

Takzvané pôžičky ihneď získate vyhradne prostredníctvom nebankových inštitúcií. Klient nie je zbytočne preverovaný a zdržovaný často nie je prehľadaný register dlžníkov a tak pôžičky ihneď získate aj so záznamom v registri. Rýchla pôžička však býva omnoho drahšia.

Problém s eurodlhopisom je, že väčšina daňových poplatníkov v členských krajinách EÚ sa nechce stať – prinajmenšom zatiaľ – európskymi daňovými poplatníkmi. Eurodlhopis preto asi svetlo sveta neuvidí, ale napriek tomu sa razantne zvyšuje objem peňazí, ktoré budú riadené z európskej úrovne. Je to politicky priechodnejšie – fiškálny transfer v prospech menej konkurencieschopných, bez toho aby sa pritom riešila podstata problému, teda konkurencieschopnosť ako taká.

Pritom sme nezaznamenali, že by si niekto položil otázku, či systém bol v zásade nastavený dobre a či zlyhanie nebolo spôsobené skôr individuálnymi chybami. Keď havaruje auto, tiež to nemusí byť nutne chyba technického stavu vozidla, ale často sa jedná o chybu vodiča.

Mali by sme skôr dávať prednosť tomu, aby sa menová a fiškálna politika opierala o určité pravidlá: je to transparentnejšie a predvídateľnejšie. To ale neznamená, že na hospodársku politiku môžeme nasadiť autopilota. Pre mňa otázka zostáva: je dlhová kríza zlyhaním systému, alebo autorít? Snaha vylepšiť systém by naznačovala, že to prvé je správne, ale obávam sa, že na to druhé sa málo pýtame. Nepresadáme si náhodou všetci do iného vozidla len preto, že to súčasné sa niektorí ešte nenaučili riadiť?

Jedným si môžeme byť istý: cez všetok technický pokrok hospodársku politiku autopilotu zveriť nemôžeme. A bez kompetencie tých, ktorí ju riadia, sa nezaobídeme.

S cennými papiermi, ktoré investori nakúpili, nie je spojený žiadny úrok. Vysoký dopyt ale naznačuje, že trh je ochotný americkej vláde požičiavať aj týždeň pred vypršaním lehoty pre zvýšenie zadĺženia. Inými slovami, len týždeň pred tým, než možno američania oznámia, že už nemajú peniaze.

K priebehu rokovaní o zvýšení limitu pre dlh Spojených štátov sa vyjadril šéf medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor’s Deven Sharma. Agentúra vraj nepredpokladá, že sa Spojené štáty ocitnú v platobnej neschopnosti.

“Naši analytici neveria, že sa to stane,” povedal Sharma výboru pre finančné služby Snemovne reprezentantov. Tam sa hovorilo o dohľade nad ratingovými agentúrami. S&P katastrofálnemu scenáru neverí ani napriek tomu, že sa rokovania o zvýšení limitu dlhu v minulých dňoch veľmi skomplikovali.

Aj keď v bankrot Spojených štátov prakticky nikto neverí, o čom svedčí vedľa aktivity na trhoch napríklad aj postoj agentúry S&P, nervozita citeľne narastá. Zjavné je to z reakcie sekundárnych trhov, kde sa obchoduje s predtým emitovanými cennými papiermi. Napríklad výnos pokladničných poukážok splatných 4. augusta počas dňa vzrástol 12 bázických bodov nad výnos papierov splatných 2. augusta.

“Teraz je tu veľká neistota okolo toho limitu pre zadĺženie. Prejavuje sa to aj na trhoch,” povedal analytik trhu úrokových sadzieb Brian Smedley z ústavu Bank of America Merrill Lynch. Papiere, ktoré sa dnes predávali, majú splatnosť päť dní. Dopyt po nich bol viac ako 4,5 krát vyšší než ponúkaný objem. Zhruba 90 percent získali primárny díleri, teda spravidla banky.

“Je tu množstvo hotovosti a tiež obrovská snaha utiekať k bezpečným investíciám,” upozornil Andrew Schulman z maklérskej spoločnosti Wunderlich Securities, ktorá obchoduje s pokladničnými poukážkami. Výnos papierov so splatnosťou koncom augusta sa počas dneška zvýšil viac ako u papierov splatných v septembri. To signalizuje, že trh počíta v rokovaní o zvýšení stropu pre dlhu s prieťahmi a pripravuje sa aj na možnosť, že by Spojené štáty boli nútené splatnosť niektorých záväzkov o niekoľko dní odložiť.

Rating Ca je len jeden stupeň nad hranicu považovanú za bankrot. “Pravdepodobnosť bankrotu teraz pokladáme za v zásade stopercentný,” uviedla Moody’s. Záchranný balík, ktorý minulý týždeň schválili predstavitelia eurozóny, síce podľa Moody’s pomôže Grécku znížiť dlh, krajina ale naďalej čelí strednodobým problémom so schopnosťou splácať svoje záväzky a uvedením záchranných opatrení do praxe.

“Program EÚ spolu so stanoviskom Inštitútu pre medzinárodné financie vedú k záveru, že pravdepodobnosť tiesňovej výmeny gréckych štátnych dlhopisov, a teda platobnej neschopnosti, dosahuje prakticky 100 percent,” uviedla Moody’s. “Miera zadĺženia (Grécka) bude po mnoho rokov stále výrazne prekračovať celú hodnotu ročného HDP a krajina bude stále čeliť veľmi významným rizikám pri zavádzaní fiškálnych a ekonomických reforiem,” dodala vo svojom komentári k zníženiu ratingu Moody’s.

Grécko má teraz najnižší rating zo všetkých štátov, ktoré Moody’s sleduje. Krajina by mala dostať nový rating až potom, čo prebehne výmena dlhopisov, s ktorou počíta dohoda eurozóny o druhej záchrane Grécka.

Euro k doláru v reakcii na správu o znížení ratingu Grécka zmazalo zisky a prechodne spadlo na denné minimum okolo 1,4342 USD, následne sa mierne zotavilo a znovu prehĺbilo denné minimum na 1,4326 USD/EUR. Vo výraznejšom poklese eura zrejme zabránila poznámka agentúry, že dohoda z minulého týždňa zrejme pomôže Grécku znížiť zadĺženosť. Trh sa tiež teraz fixuje na zložité rokovania o zvýšení stropu pre zadĺženosti v USA.

Zástupcovia eurozóny sa minulý týždeň v Bruseli dohodli na záchrannom programe, ktorý Grécku pomôže znížiť zadĺženosť. Krajine sa uvoľnia podmienky splácania dlhov, časť záťaže sa ale presunie na bedrá súkromných investorov a pre tých tento krok znamená zhoršenie podmienok plynúcich z držania gréckych dlhových nástrojov. Práve to kritizujú ratingové agentúry a berú ako preukázanie neschopnosti gréckej strany obsluhovať svoj dlh. “Dohoda znamená významné straty pre súkromných investorov,” konštatuje tiež Moody’s.

Certifikáty sa hodia pre všetkých investorov a napomáhajú k dosiahnutiu ich investičných cieľov. Pre dlhodobých investorov sú vhodné predovšetkým strategické a indexové certifikáty s neobmedzenou dobou splatnosti, ktoré sú neprekonateľnou investičnou alternatívou k fondom, ktoré aj napriek veľkým nákladom na investičnú analýzu len zriedka zaznamenajú lepší hodnotový vývoj než celkový trh.

Aktívne obchodujúcim investorom ponúkajú certifikáty možnosť účinne (bez rizika náhodného výberu) využívať krátkodobé a strednodobé pohyby a trendy na burzových trhoch. Okrem toho sa vďaka sporiacim plánom stanú certifikáty neoddeliteľnou súčasťou súkromného dôchodkového zabezpečenia.

Vlastník indexového certifikátu si môže byť istý, že 100% participuje v pomere 1:1 na vývoji indexu. Zostáva otázkou, či sa manažérom indexových fondov podarí mať lepšie výsledky ako akciový index.

Existuje preto niekoľko dôvodov:

• Manažéri fondov nemôžu investovať všetok kapitál, ktorý majú k dispozícii. Musia stále držať určitú sumu peňažných prostriedkov v hotovosti ako rezervu pre prípad, že by podielnici fondov chceli svoje podiely predať.
• Nákup a predaj cenných papierov a ich správa stojí určité náklady (maklérske poplatky, platy manažérov, nájom nebytových priestorov). Tieto náklady síce neovplyvňujú hodnotu indexov, ale sú vedené v účtovníctve fondov. Ich výška znižuje zisk fondov a tým aj zisk podielnikov.

Investori pri nákupe fondu platia poplatky, ktoré bežne dosahujú 5 %. Okrem týchto poplatkov musí investor počítať aj s poplatkami za úschovu svojich podielov v depe cenných papierov. Investor teda pri kúpe indexového fondu zaplatí okrem priamych nákladov, ako sú poplatky pri nákupe a poplatky za uschovanie, aj nepriame náklady, ako sú maklérske poplatky a platy manažérov.