Zlato, platina, ropa, káva, ryža. To je len nepatrný zlomok surovín, do ktorých možno vložiť svoje voľné finančné prostriedky. Hoci investovanie na komoditných trhoch je stále považované za nie príliš obvyklé, existuje množstvo komoditných investičných nástrojov.

Čo sú termínované a promptné obchody?

Na finančných trhoch rozlišujeme dva druhy obchodov podľa toho, ako sa líši chvíľa uzatvorenia obchodu od okamihu, keď je obchod skutočne fyzicky vysporiadaný. Kým promptné obchody sú charakteristické tým, že kupujúci aj predávajúci majú záujem príslušný obchod nie len uzavrieť, ale tiež ho skoro hneď aj fyzicky vysporiadať, u termínových obchodov je tomu inak. Existuje tu dlhšie, často i niekoľkomesačné, časové oneskorenie medzi okamihom uzatvorenia obchodu a dohodnutým termínom vyrovnania.

Práve existencia tohto časového oneskorenia so sebou prináša možnosť s takými obchodnými kontraktmi ešte následne rôznymi spôsobmi manipulovať. Často sa tak samé obchodovateľné kontrakty stávajú predmetom ďalšieho obchodovania. Termínované kontrakty sa všeobecne nazývajú deriváty, lebo sú odvodené (derivované) od rôznych podkladových aktív. Podkladových aktív existuje celý rad, môžu to byť napr. akcie, cudzie meny, obligácie, úrokové sadzby, burzové indexy alebo komodity.

Ako investovať do komodít?

Ak neberieme do úvahy promptné obchody (priame nákupy), ktoré sú nevhodné pre bežného investora, existujú dve možnosti, ako do komodít investovať. Prvým spôsobom sú investície do komoditných indexov prostredníctvom produktov vydávaných veľkými bankami. Druhou možnosťou je investovať do futures kontraktov s vopred dohodnutou termínovou cenou, obchodovaných na organizovaných trhoch alebo burzách.

Margin – záloha na kontrakt

Ak chcete investovať formou futures kontraktu na určitú komoditu, skladáte iba zálohu (tzv. margin), ktorá predstavuje zlomok celkovej hodnoty kontraktu. Futures sú typickým marginovým produktom. V skutočnosti toto množstvo komodity teda nekupujeme (príp. ani nepredávame), ale iba ho kontrolujeme, preto nie je nutné platiť celú cenu, ale iba spomínaný margin.

Pákový efekt obchodovania s komoditami

Veľkosť marginu sa obyčajne pohybuje v rozsahu niekoľkých percent (5-30%) z nominálnej ceny kontraktu. Všeobecne záleží na type podkladového aktíva a tiež na volatilite. Požiadavky na margin si určujú burzy a môžu jeho výšku v závislosti na rôznych trhových faktoroch meniť. Vďaka marginu môžeme kontrolovať kontrakt za zlomok jeho ceny, inkasujeme však celý rozdiel z prípadného cenového posunu. Táto výhoda je označovaná ako efekt finančnej páky (pákový efekt).

Tým, že s minimálnou investíciou môžeme kontrolovať niekoľkonásobne väčšiu hodnotu komoditného kontraktu, máme možnosť realizácie vysokých ziskov, ale aj strát. Miera zisku/straty je závislá od sily aplikovanej páky, teda akú zálohu (margin) sme museli zložiť. Je logické, že čím menej vlastného kapitálu musíme zložiť za kontrakt s určitou nominálnou hodnotou, tým väčšie bude pôsobenie páky.

Kde sa dá s komoditami obchodovať?

Ak sa chystáte investovať do komoditných a finančných trhov, potom máte mnoho možností čo do rozsahu sektorov, o jednotlivých trhoch ani nehovoriac. Z vášho účtu máte prístup na globálne trhy, napríklad:

• USA:
  • Chicago Board of Trade
  • Chicago Mercantile Exchange
  • Chicago Board Options Exchange
  • New York Mercantile Exchange
  • New York Commodity Exchange
  • New York Board of Trade
• Európa:
  • London International Financial Futures Exchange
  • EUREX
  • OTC trh na FOREX alebo Contracts for Diferences (CFD’s)
• Ázia / Tichomorie:
  • Tokyo Commodity Exchange
  • Singapore International Monetary Exchange
  • Sydney Futures Exchange

Špekulácia na rast/pokles ceny komodít

Keď cena komodít rastie

Ak očakávate vzostup ceny v niektorej komodite, môžete nakúpiť futures kontrakt. Ak správne odhadnete smer a načasovanie obchodu a potom za určitú dobu kontrakt predáte za vyššiu cenu, dosiahnete zisk. Zhodnotiť tak finančné prostriedky môžete za pár minút či niekoľko mesiacov.

Napr. Zníženie úrokových sadzieb na najnižšiu úroveň za posledných 40 rokov, obmedzenie poistenia vkladov japonskými bankami, hrozby teroristických útokov, napätie na Blízkom východe a konflikt medzi Indiou a Pakistanom spôsobili rast ceny zlata. Ak investor tento vývoj správne odhadol a nakúpil 1 futures kontrakt vo februári 2002 za 284 USD za uncu a začiatkom mája ho predal za 310 dolárov za uncu, dosiahol tak počas necelých 3 mesiacov zhodnotenie 139%. V kontrakte je 100 uncí zlata a na každej unci investor zarobil 310 – 284 = 26 USD, celkom teda 100 × 26 = 2600 dolárov. Záloha na obchod so zlatom, tzv. margin, je 1870 USD, percentuálny zisk tak dosiahol 139%.

Keď cena komodít klesá

Predstaviť si, ako funguje špekulácia na vzostup, je jednoduché. Trochu zložitejšie je to u špekulácia na pokles. Pritom je to tiež jednoduché. V prvej fáze jednoducho futures predáte. Musíte si totiž uvedomiť, že futures je záväzok do budúcnosti, a preto pri predaji nemusíte komoditu vlastniť. V druhej fáze sa pozícia uzavrie nákupom. Ak vyššie predáte, než neskôr nakúpite, dosiahnete zisk – rovnako ako pri špekulácii na vzostup, iba predaju predchádza nákup.

Napr. Kurz amerického technologického akciového indexu NASDAQ 100. Predĺženia technologických spoločností a z toho prameniace vysoké riziko a nízka ziskovosť spoločností, nedôvera v účtovníctve kvôli škandálu spoločnosti Enron a pomalé oživenie dopytu firiem po nových technológiách sú hlavnými dôvodmi, ktoré spôsobili pokles tohto indexu. Investor, ktorý správne odhadol situáciu a predal v marci 1 futures kontrakt Mini-NASDAQ za 1510 bodov, dosiahol pri uzavretí obchodu nákupom v máji za 1250 bodov zhodnotenie 102%. Hodnota bodu indexu je 20 USD a 1510 – 1250 = 260 × 20 = 5200 USD zisk. Pri zálohe (margin) 5082 je percentuálne zhodnotenie 102%.

Komodita zlato

Zlato je vzácnym kovom, ktorý sa vyznačuje výbornou tepelnou a elektrickou vodivosťou, ťažnosťou a kujnosťou. Ďalej potom vysokou hustotou, pričom je prakticky nezničiteľné, pretože nereaguje s inými látkami. Všetko v minulosti vyťažené zlato je stále v obehu a ak by sme ho nazhromaždili na jedinom mieste, dostali by sme kocku s veľkosťou hrany asi 22 metrov a váhou cez 200 tisíc ton. Jeden gram zlata je pritom možné rozklepať na plech s neuveriteľnou plochou až jeden meter štvorcový.

Kde sa ťaží zlato?

Najvýznamnejším štátom dominujúcim v oblasti ťažby zlata bola Južná Afrika, ktorá na začiatku 70. rokov ťažila 67,7% celosvetovej produkcie. Svoj monopol však stratila a bola na prvej priečke vystriedaná Čínou. Na druhom mieste sú Spojené štáty americké a bronzovú medailu drží Austrália. Zlato je získavané primárne zo zemskej kôry, pričom doly sa vyskytujú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, kde je ťažba zakázaná. V súčasnosti je po celom svete v prevádzke asi 400 dolov. Celková ročná produkcia (tvorená ťažbou a recykláciou) je pritom okolo 2500 ton. V nasledujúcich rokoch by sme sa mali dočkať poklesu produkcie. Hlavným dôvodom je neúspech pri hľadaní nových dolov. Ich sprevádzkovanie je navyše behom na dlhú trať, obvykle totiž trvá okolo 10 rokov.

Ako investovať do zlata?

Existuje mnoho rozličných spôsobov, pomocou ktorých možno do zlata investovať. V minulosti patril k najpoužívanejším nákup zlatých zliatkov, mincí, či tehál. Dnes je možné realizovať investíciu omnoho elegantnejšie, a to pomocou futures kontraktov.

Najpopulárnejšia burza pre obchodovanie s futures na zlato je New York Mercantile Exchange (NYMEX; teraz súčasť CME Group), na ktorej sa obchoduje s kontraktom o veľkosti 100 trójskych uncí (asi 3,3 kg). V porovnaní s investíciou do zliatkov majú futures niekoľko zásadných výhod:

• minimálne transakčné náklady (odpadá nutnosť sejfov apod.)
• takmer okamžitá likvidita (futures na zlato je možné predať treba po minúte držania; rozdiel medzi nákupným a predajným kurzom je pritom minimálny)
• relatívne nízky vstupný kapitál (futures sa obchodujú na páku, nie je teda nutné skladať celú hodnotu držaného zlata, ale len zlomok; u kontraktu na 100 uncí, ktorý má pri kurze zlata 800 USD za uncu hodnotu 80.000 USD je výška zálohy pre krátkodobé obchody okolo 2500 USD)

Základné faktory ovplyvňujúce cenu

Nie je prekvapením, že jedným z najvýznamnejších faktorov je kurz amerického dolára. V prípade znehodnocovania zelenej bankovky cena zlata rastie a naopak. Kľúčovým prvkom je aj úroveň inflácie vo svete. Zlato je považované za uchovávateľa hodnoty, a preto sa pri rastúcej inflácii stáva obľúbenou investíciou, čo sa následne prejavuje aj rastom jeho ceny. Podobná situácia nastáva aj pri finančných, politických a iných krízach. V prostredí zvýšenej neistoty vo svete je zlato ako ryba vo vode.

V neposlednom rade je nutné spomenúť aj vzťah ponuky a dopytu. Pozornosť investorov by sa mala na strane dopytu zamerať predovšetkým na šperkárstvo a veľkosť investičného dopytu. Na strane ponuky potom na podiel zlata v rezervách centrálnych bánk, úroveň recyklácie zlata, na novo objavené nálezisko a výšku ročnej svetovej produkcie.

Komodita ropa

Ropa je hnedá až zelenkavá horľavá kvapalina tvorená zmesou uhľovodíkov, ktorá sa nachádza vo vrchných vrstvách zemskej kôry. Ropný priemysel rozdeľuje čierne zlato podľa pôvodu a často aj podľa hustoty. Najvýznamnejšími a zároveň najobchodovanejšími druhmi sú West Texas Intermediate (WTI) a európska ropa Brent.

Prvá zmienka o ropnom vrte pochádza z Číny z roku 347, kde bola ropa využívaná na získavanie soli z morskej vody. Správy o čiernom zlate neskôr prichádzali aj zo Stredného východu, západnej Európy a nakoniec aj zo Spojených štátov. V devätnástom storočí bola ropa využívaná predovšetkým pre výrobu petroleja do svietidiel a dopyt po komodite stagnoval. Zlomovým okamihom v histórii bol vynález spaľovacieho motora v druhej polovici 19. storočia, ktorý odštartoval ropnú mániu.

Kde sa s ropou obchoduje?

Medzi najobchodovanejšie patrí West Texas Intermediate (WTI), ktorá sa obchoduje v USA, a Brent, za ktorej cenu sa predáva ropa v Európe. Najdôležitejšími ropnými burzami súčasnosti sú americká NYMEX (New York Mercantile Exchange, súčasť CME Group) a európska ICE (IntercontinentalExchange, pôvodne IPE). Ropa je obchodovaná v bareloch (= 159 litrov). Veľkosť kontraktu je 1000 barelov a cena je vyjadrovaná v dolároch za barel.

Kde sa ťaží čierne zlato?

Ťažba prebieha po celom svete, avšak najvýznamnejšie ložiská sú koncentrované na území niekoľko málo štátov:

• Saudská Arábia, ktorá je zodpovedná približne za 12% celosvetovej produkcie,
• Rusko – tesne za Saudskou Arábiou,
• Spojené štáty s 8%.

Veľmi významná je oblasť Blízkeho východu, ktorá sa podieľa na celkovej produkcii 30,8% a súčasne disponuje najväčšími ropnými rezervami na svete vo výške 755 miliárd barelov. Celosvetové rezervy sa odhadujú na 1238 miliárd barelov.

OPEC

S Blízkym východom je spojená aj história organizácie OPEC (Organization of the Petroleum Exporting Countries), ktorá je medzivládnou organizáciou združujúcou 13 krajín exportujúcich ropu a podieľa sa na celkovej svetovej produkcii približne 40%. Celosvetová produkcia predstavovala v roku 2007 približne 86,6 miliónov barelov denne a spotreba 85,2 miliónov barelov denne. Aktuálne potvrdené zásoby by tak mali pri súčasnej spotrebe stačiť asi na 40 rokov.

Základné faktory ovplyvňujúce cenu ropy

Jednoznačne najdôležitejšia je situácia medzi ponukou a dopytom. Ak dochádza k prerušeniu dodávok ropy na trh (geopolitické vplyvy, rozmary počasia, havárie, teroristické útoky, zníženie ťažby zo strany OPECu), potom reagujú ceny prudkým rastom. Cena čierneho zlata je citlivá aj na výšku dopytu, ktorá ide väčšinou ruka v ruke s ekonomickým vývojom hlavných spotrebiteľov. Ak sa zvyšuje pri nezmenenej ponuke dopyt, rastie aj cena. Situáciu medzi ponukou a dopytom sleduje podrobne IEA (International Energy Agency).

Komodita pšenica

Zo všetkých obilnín má pšenica najširšiu paletu odrôd a druhov, ktoré sa rozlišujú predovšetkým podľa hrubosti zrna a kvality, teda obsahu bielkovín. Hlavnými skupinami sú bežná (common) a tvrdá (durum). Tvrdá pšenica sa používa na výrobu cestovín a z bežnej sa robí pečivo. Pšenice sa ďalej delia podľa času sejby na zimné a jarné. Zimná pšenica sa zasieva na jeseň a žne na prelome mája a júna. Jarná sa potom zasieva na jar a jej zber prebieha na konci leta. Hlavnými pestovateľskými oblasťami sú:

• Európska Únia (takmer 20% celosvetovej produkcie),
• Čína (18 percent),
• USA (9 percent),
• Rusko (8 percent).

Medzinárodný obchod s pšenicou

Okolo 16 percent svetovej produkcie sa spotrebuje v inej krajine, než v ktorej bola vypestovaná. Čo sa týka najväčších svetových exportérov, tak tými sú Spojené štáty (26 percent celosvetového vývozu), Kanada (14 percent) a Rusko (10 percent). Najväčšími spotrebiteľmi pšenice na svete sú:

• EÚ (18 percent celosvetovej spotreby),
• Čína (17 percent),
• India (12 percent),
• Rusko (6 percent).

Približne 16 percent sa využíva na výkrm hospodárskych zvierat.

Faktory ovplyvňujúce cenu pšenice

Cenu pšenica ovplyvňuje na strane ponuky i dopytu niekoľko faktorov. Produkcia každý rok závisí od vývoja počasia, ktoré sa veľmi ťažko predpovedá. Bežná prax je pestovať obilniny a olejniny v nížinách pri vodných tokoch. V prípade záplav potom dochádza k výraznému poškodeniu úrody. Nebezpečné je aj krupobitie. V súvislosti s globálnym otepľovaním zmienime aj opačný extrém, teda suchá. Tie často vyčíňajú v Austrálii a na juhu Európy.

Investovanie do pšenice

Hoci sa môže investícia do pšenice javiť ako pomerne exotická, nie je to už nič neobvyklé. Jednou z najpohodlnejších ciest sú tzv. futures kontrakty, s ktorými sa obchoduje na mnoho komoditných burzách. Najznámejšou je burza Chicago Board of Trade (CBOT; súčasť CME Group). Cena pšenice sa tu udáva v USD/bušel. Jednotkou obchodovania je jeden bušel (27,2 kg) a veľkosť kontraktu je 5000 bušlov (136 ton). So vstupným kapitálom okolo 4000 USD (margin, záloha) a pri cene pšenice 7 USD/bušel tak investor obchoduje s kontraktom na pšenicu o hodnote 35000 USD.

Komodita kukurica

Kukurica je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 1-3 metre. Produktom sú kukuričné ​​klasy, z ktorých sa získava zrno. Využitie nachádza v potravinovom priemysle, spotrebúva sa ako krmivo a v posledných rokoch ide stále väčší podiel produkcie na výrobu biopalív.

Dominantnými hráčmi na poli pestovania kukurice sú Spojené štáty a Čína, ktoré sa podieľajú na celosvetovej produkcii 61 percentami. Na prvej priečke sú jednoznačne Spojené štáty, ktoré sú zodpovedné za 42% celkovej produkcie. Druhé miesto je vyhradené pre Čínu (19%). Na tretej pozícii je so 7% Brazília. Značná časť kukurice sa spotrebuje priamo v krajine pestovateľov.

Faktory ovplyvňujúce cenu kukurice

Cena plodiny na svetových burzách je určovaná vzťahom medzi ponukou a dopytom. Spojené štáty hrajú na poli s kukuricou najvýznamnejšiu úlohu a preto sú tamojšie správy vnímané obzvlášť citlivo. S cenou môžu obzvlášť zamiešať pravidelne zverejňované dáta Amerického ministerstva poľnohospodárstva, ktoré sa zaoberajú odhadmi budúcich fundamentov.

Kritickú úlohu zohráva na strane ponuky počasie. Na nečakané záplavy či enormné sucho reaguje cena takmer okamžite. Dopyt po kukurici má na svedomí potravinárstvo, výroba kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá a v posledných rokoch stále väčší podiel si berie aj kontroverzná výroba etanolu. Ak teda klesá dopyt po mäse, je pravdepodobné, že sa to odrazí aj na dopyte po kukurici. Dôležité je sledovať aj cenu substitútov, ktoré je možné použiť v kŕmnych zmesiach (hlavne pšenici).

Dopyt ďalej porastie

Z dlhodobého hľadiska je kukurica veľmi zaujímavá komodita, pri ktorej je možné počítať s ďalším rastom ceny. Dopyt po potravinách zostáva veľmi stabilný a vzhľadom k zvyšujúcemu sa počtu obyvateľov a k rastu ich životnej úrovne naberá na sile. Podpora prichádza aj zo strany producentov etanolu, ktorého produkcia v nasledovných rokoch porastie. V prospech kukurice hovoria aj nízke zásoby a nepredvídateľné počasie.

Kde sa kukurica obchoduje?

Najdôležitejšími burzami pre obchodovanie s touto komoditou sú CME Group (predtým Chicago Board of Trade, CBOT) a Tokyo Grain Exchange. V Spojených štátoch sa cena udáva v centoch za bušel, pričom veľkosť jedného kontraktu je 5000 bušlov. Bušel je jednotka množstva, ktorá je u každej obilniny iná. V prípade kukurice zodpovedá jeden bušel za 25,4 kg, ale napr. pri pšenici je to 27,2 kg. V Tokiu je cena vyjadrená v jenoch za 1000 kilogramov a veľkosť kontraktu je 50.000 kilogramov.

Komodita cukor

Cukor spadá do kategórie komodít, s ktorými sa aktívne obchoduje na burzách po celom svete. Investícia do sladidla je pritom bežne dostupná aj drobnému investorovi. V súčasnosti je táto komodita často spájaná s výrobou biopalív, ktoré sú čiastočnými náhradami za drahé pohonné hmoty vyrábané z ropy.

Trh s cukrom expanduje

Celosvetová produkcia cukru sa pohybuje na úrovni okolo 162 miliónov ton. Na voľnom trhu sa pritom obchoduje necelá tretina tejto produkcie (asi 31%). Prevažná časť krajín, ktoré pestujú cukrovú trstinu či repu, totiž väčšinu svojho cukru spotrebuje a na export idú iba prebytky. Aj malá zmena v produkcii či spotrebe tak môže vyvolať výrazné cenové pohyby. Zdrojom cukru sú dve hlavné plodiny – cukrová trstina a cukrová repa.

Faktory, ktoré ovplyvňujú cenu cukru

Cena cukru je najviac ovplyvňovaná tradičnými hnacími pákami kapitalizmu – ponukou a dopytom. Významným faktorom pôsobiacim každoročne na strane produkcie je nevyspytateľné počasie, ktorého vplyv na ponuku býva často úplne zásadný. Rekordné sucho či vlhko môže zdevastovať úrodu cukrovej trstiny aj cukrovej repy, čo vedie k výraznému poklesu produkcie. Podobne ničivé účinky môžu mať škodcovia a choroby. Strana ponuky je silne závislá aj na poľnohospodárskej politike jednotlivých štátov.

Kľúčovou informáciou pre špekulácie s cukrom je tiež fakt, že cukor je viacročná plodina. V časoch vysokých cien dochádza k výsadbe veľkých plôch, čím v nasledujúcich rokoch vznikne nadprodukcia. Tá na rozdiel od iných poľnohospodárskych plodín, napríklad obilnín, nezmizne rýchlo, ale môže pretrvať aj niekoľko rokov a ceny kvôli previsu ponuky dlhodobo padajú. Naopak pri nízkych cenách sa plochy zredukujú a výsledkom môže byť nedostatok a rast cien po niekoľko rokov.

Investície do cukru

V dlhodobom horizonte je investícia do cukru zaujímavá. Spotreba každoročne rastie, pričom v posledných rokoch je ťahaná zvyšujúcou sa životnou úrovňou obyvateľov v Ázii. Tento trend by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Ďalším faktorom sú stále vysoké ceny ropy, ktoré podporujú výrobu biopalív. Dominantným hráčom v tejto oblasti je Brazília, ktorá je súčasne jedným z najväčších producentov cukru na svete. Tamojšia výroba etanolu sa ukazuje byť jednou z nákladovo najefektívnejších na svete a preto možno očakávať, že sa spotreba cukrovej trstiny v Brazílii na výrobu etanolu zvýši. Množstvo dostupné pre výrobu cukru naopak poklesne. Do hry môže naviac kedykoľvek vstúpiť nevyspytateľné počasie.

Najdôležitejšími burzami pre obchodovanie s cukrom sú NYSE Euronext (LIFFE) v Londýne a IntercontinentalExchange v New Yorku (bývalý New York Board of Trade). V Londýne sa obchoduje s bielym rafinovaným cukrom a cena je vyjadrená v USD za tonu, pričom veľkosť jedného kontraktu je 50 ton. V Spojených štátoch sa obchoduje surový cukor, cena je vyjadrovaná v centoch za libru a veľkosť kontraktu je 112.000 libier.

Komodita bavlna

V poslednom storočí bavlne síce vyrástol silný konkurent v podobe syntetických vlákien, avšak bavlna je i napriek tomu medzi spotrebiteľmi stále veľmi obľúbená. Bavlna sa pestuje vo viac ako 70 krajinách sveta, prevažne v teplých oblastiach. Kvalitu bavlny je možné rozčleniť na základe niekoľkých rozličných kritérií – dĺžka vlákien, čistota úrody, farba a iné.

Úroda je veľmi citlivá na zmeny teplôt, pričom ju môžu ohroziť nielen mrazy, ale aj horúčavy. Vážnou hrozbou sú aj škodcovia a choroby. Pri jej pestovaní spotrebuje obrovské množstvo pesticídov a insekticídov. Pri pestovaní geneticky modifikovanej bavlny dochádza k úsporám až 80% insekticídov.

Bavlna pri zrode komoditných búrz

Obchodovanie s bavlnou položilo základy moderným komoditným burzám. V priebehu priemyselnej revolúcie sa s komoditou začalo intenzívne obchodovať, avšak dodávky cez more boli často nevyspytateľné, čo spôsobovalo fluktuácie v cenách.

Najväčšími producentmi bavlny sú Čína, Spojené štáty, India, Pakistan, Uzbekistan a Egypt. Väčšina krajín produkujúcich bavlnu pravidelne spotrebúva celú svoju produkciu a preto je celosvetový obchod závislý na produkcii niekoľkých najvýznamnejších štátov. Čína, Spojené štáty, India a Pakistan sú zodpovedné približne za dve tretiny celosvetovej produkcie.

Faktory, ktoré ovplyvňujú tvorbu ceny bavlny

Výsledná cena bavlny na trhoch je ovplyvnená množstvom faktorov, pričom najdôležitejší je vzťah medzi ponukou a dopytom. Na strane ponuky hrá prím počasie, ktorého vrtochy môžu spôsobiť poškodenie úrody a tým aj výpadky produkcie. Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú aj škodcovia a choroby. Vzhľadom k vysokej koncentrácii produkcie je ďalej nutné pozorne sledovať politické prostredie v jednotlivých krajinách, predovšetkým potom úroveň dotácií poľnohospodárom a vývozné clá.

Zmeny v dopyte nebývajú skokové. Úroveň spotreby však ovplyvňuje dopyt po substitútoch v podobe umelých vlákien, ktorých náklady na výrobu sú z veľkej miery späté s cenami ropy. Vyššia cena syntetických vlákien zvyšuje dopyt po bavlne. Ropa má však vplyv aj na bavlnu. Zvyšujúca sa cena čierneho zlata a plynu totiž ovplyvňuje negatívne cenu pesticídov, insekticídov a hnojív, ktoré sa hojne využívajú pri jej pestovaní.

Kde sa bavlna obchoduje?

Obchodom s bavlnou dominuje burza Intercontinental Exchange v New Yorku (bývalý New York Board of Trade – NYBOT). Cena tu je vyjadrovaná v centoch za libru, pričom veľkosť kontraktu je 50.000 libier.

Komodita káva

Kofeín obsiahnutý v káve patrí spolu s tabakom a alkoholom k jedným z mála drog, ktoré sú vo svete bežne povolené. Kávu možno rozčleniť do dvoch základných druhov – Robusta a Arabika.

Produkcia kávy sa počíta na vrecia

Káva sa pestuje vo svete vo viac ako 53 krajinách. Najväčším producentom kávy bola v roku 2007 Brazília sa 33,7 miliónmi vriec (1 žok = 60 kg). Druhé miesto patrilo Vietnamu sa 17,5 miliónmi a tretiu priečku obsadila Kolumbia s 12,4 miliónmi vriec. Celosvetová produkcia dosiahla 118 miliónov vriec, čo znamená, že tri vyššie uvedené krajiny spolu produkujú viac ako polovicu svetovej kávy.

Obchodovanie s kávou má svoje špecifiká

Ceny komodity môžu prechádzať obdobiami extrémnej volatility, čo je možné pozorovať na historických grafoch. Príčinou je pomerne ťažko odhadnuteľná výnosnosť kávovníkov. Preto nie je výnimkou, keď sa trhy stretávajú s extrémnou nadúrodou, alebo sa naopak trápia s nedostatkom komodity.

V dlhodobom investičnom horizonte je káva pre investorov bezpochyby zaujímavou komoditou. Dopyt je relatívne stabilný a zvyšuje sa, pričom strana ponuky býva často zasiahnutá nepriaznivými vplyvmi počasia. Reakcia ceny býva veľmi prudká. Na svoje si však vďaka vysokej volatilite prídu aj krátkodobí špekulanti.

Kde s kávou obchodovať?

Centrom pre obchodovanie s kávou je New York (burza NYBOT – teraz ICE) a Londýn (Liffe – NYSE Euronext). V New Yorku sa obchoduje s kávou Arabica a jej cena je vyjadrená v centoch za libru. Veľkosť jedného kontraktu je 37.500 libier. V Londýne sa potom obchoduje s Robustou, pričom cena je vyjadrená v dolároch za tonu. Veľkosť jedného kontraktu je 10 ton.

komodity
komodity aktuality
komodity wikipedia
komodity agro
komodity.cz
komodity burza
komodity 2011
komodity striebro
komodity zlato
komodity definiciakomodity aktuality
komodity agro
komodity burza
komodity bavlna
komodity cz
komodity cukor
komodity co to je
komodity cena
komodity ceny
komodity definicia
komodity forum
komodity graf
komodity grafy
komodity kniha
komodity kakao
komodity kurzy
komodity med
komodity manuál
komodity online
komodity plyn
komodity ropa
komodity striebro
komodity slovník
komodity tipy
komodity wikipedia
komodity zlato

komodita
komodita wikipedia
komodita slovnik
komodita ropa
komodita zlato
komodita synonymum
komodita význam slovakomodita italiana
komodita je
komodita ropa
komodita slovnik
komodita synonymum
komodita význam slova
komodita wikipedia
komodita zlato