Stavebné sporenie

Stavebné sporenie je primárne určené na financovanie vlastného bývania. Jeho využitie je však oveľa širšie, je to totiž aj veľmi výhodný sporiaci produkt. Tu sa dozviete všetko podstatné o tomto finančnom produkte, o jeho sporiacej časti. Pomôžeme vám lepšie sa orientovať v danej problematike aj pri riešení základných životných situácií a problémov spojených so stavebným sporením.

Stavebné sporenie vzniklo v Nemecku po prvej svetovej vojne. Za jeho zakladateľa je považovaný Georg Krapp, ktorý v roku 1921 inicioval vznik združenia, ktoré za príspevky vyberané od svojich členov začalo stavať rodinné domy a byty. Kvôli nedostatku peňazí boli byty v združení spočiatku prideľované losovaním – až po väčšom rozšírení idey stavebného sporenia začalo byť toto sporenie ponúkané bankami v podobe, ktorú poznáme dnes a začalo byť podporované štátom.

Stavebné sporenie = vkladový alebo úverový produkt?

Stavebné sporenie bolo primárne určené na podporu bývania pomocou výhodných úverov. Punc sporiaceho produktu so štátnou podporou získal až neskôr. Ľudia začali masívne využívať stavebné sporenie na zhodnocovanie peňazí, ktoré potom išli na bývanie len zriedkakedy. Istú dobu bola úverová časť produktu využívaná pomenej, potom sa začala o svoje slovo hlásiť znovu ako konkurencia hypotekárnych úverov. Momentálne stavebné sporenie vnímame v celej jeho sile: ako kombináciu sporenia a účelového úveru na bývanie so štátnou podporou.

Stavebné sporenie vníma veľa ľudí ako výhodný sporiaci produkt a je to tak správne. Sporiace tarify mávajú úrok 2% a táto hodnota sa už dlhú dobu nemení s výnimkou akčných ponúk. Sporiace fázy stavebného sporenia teda zostávajú po dlhšiu dobu bez zmien a sporiteľne sa koncentrujú na zlepšenie ponuky následných úverov.

O výhodnosti sporenia sa dá hovoriť aj vďaka štátnej podpore. Samotné úrokové sadzby okolo 2% by ste totiž našli aj v období nízkych úrokových sadzieb v ekonomike aj inde. Spoločne so štátnou podporou však stavebné sporenie dosahuje zhodnotenie až okolo 5% ročne, čo je pre vklad na 6 rokov stále veľmi dobré.

Kto poskytuje stavebné sporenie na Slovensku?

Stavebné sporenie upravuje Zákon o stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. Stavebné sporenie môže byť poskytované iba stavebnými sporiteľňami. Tých je na Slovensku len zopár. Jedná sa o banky, ktoré môžu vykonávať iba činnosti povolené v bankovej licencii. Z toho vyplýva, že aj keď dnes už stavebné sporenie ponúka ktokoľvek – finanční poradcovia, internetové portály, komerčné banky – ide len o sprostredkovanie obchodu a do rúk sa vám dostane vždy zmluva jednej z tých pár sporiteľní. Samotné sporiteľne sú zvyčajne súčasťou finančných skupín, nemalo by vás teda prekvapiť, že ČSOB stavebná sporiteľňa patrí ku ČSOB.

Kto si môže stavebné sporenie uzavrieť?

Stavebné sporenie môžu uzavrieť fyzické osoby na základe potrebných dokladov. U FO je to platný občiansky preukaz, preukaz o povolení k pobytu (občan EU od 1.5.2004) alebo doklad o trvalom pobyte účastníka alebo zákonného zástupcu maloletého (+ rodný list maloletého).

Uzatváranie stavebného sporenia

Pri uzatváraní sporenia je dobré vedieť, či chcete peniaze iba zhodnocovať alebo stavebné sporenie neskôr využiť na úver. V zmluve, ktorú budete podpisovať, musí byť uvedená úroková sadzba z vkladov a úroková sadzba z riadneho úveru zo stavebného sporenia.

Zákon stanovuje, že rozdiel medzi úrokovou sadzbou z vkladov a úrokovou sadzbou z úveru zo stavebného sporenia môže byť najviac 3 percentuálne body. Odtiaľ teda pochádzajú aj výsledné podmienky stavebného sporenia, že keď uzavriete úverový tarif úročený 1%, získate nižšie úročenie úveru, ako keby ste mali úročenie vkladov 2%. V zmluve žiadate aj o štátnu pomoc, ktorá je vám potom pripísaná ku koncu každého roka.

Štátna prémia stavebného sporenia

Štátna prémia stavebného sporenia sa v čase mení podľa možností štátneho rozpočtu. V roku 2013 je udeľovaná výška pomoci 66,39 eur.

Ak má účastník, fyzická osoba, uzavreté viaceré zmluvy v jednom kalendárnom roku, patrí mu štátna pomoc na tie zmluvy, u ktorých si o priznanie písomne ​​požiadal. Pritom sa postupne poukazujú zálohy štátnej pomoci z usporených prostriedkov u predtým uzavretých zmlúv.

Celkový súčet preddavkov ku všetkým zmluvám nesmie prekročiť hranicu 66,39 eur. Čiastka nad 800 eur sa prevádza do nasledujúceho roka v prípade, že zmluva obsahuje vyhlásenie účastníka, že v rámci tejto zmluvy žiada o priznanie štátnej pomoci. Toto vyhlásenie nesmie účastník po dobu trvania zmluvy zmeniť. Štátnu pomoc môže získať:

  • občan Slovenskej republiky,
  • občan Európskej únie, ktorému bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky a pridelené rodné číslo príslušným orgánom Slovenskej republiky,
  • fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a rodným číslom prideleným príslušným orgánom Slovenskej republiky.

Cieľová čiastka

Ďalším bodom, ktorý je vhodné zvážiť, je výška cieľovej sumy. Cieľová suma predstavuje celkovú sumu, ktorú bude mať účastník pri splnení podmienok sporiteľne k dispozícii k riešeniu bytových/domových potrieb.

Výška cieľovej sumy teda nepredstavuje – ako sa niekedy všeobecne verí – výšku úspor účastníka na konci stavebného sporenia. Úspory, resp. úspory a štátna podpora, predstavujú obvykle iba 40 až 50% cieľovej sumy – zostávajúcich 50 až 60% cieľovej sumy predstavuje priestor pre čerpanie riadneho úveru zo stavebného sporenia.

  • Cieľová suma sa rovná súčtu vkladov, štátnej pomoci, úveru zo stavebného sporenia a úrokov z vkladov a štátnej pomoci, po odpočítaní dane z príjmov z týchto úrokov.
  • Nasporená suma sa rovná súčtu vkladov, úrokov z vkladov a úrokov z pripísaných záloh štátnej pomoci znížených o úhrady účtované stavebnou sporiteľňou.

Podľa cieľovej sumy sa tiež odvíja vstupný poplatok (obvykle 1% z celkovej čiastky s horným ohraničením). Sympatické je, ak sporiteľňa zhora limituje poplatky. Teda, ak by ste si stanovovali príliš vysokú cieľovú sumu, zaplatíte len horný limit určený sporiteľňou, i keď by jedno precento z čiastky vychádzalo na vyššiu sumu.

To dokumentuje aj dôležitosť výberu sporiteľne vzhľadom na výšku cieľovej sumy. Sporiteľne často ponúkajú zľavy za uzatvorenie v rannom veku alebo akčné ponuky so zľavou až 50%. Počas samotného sporenia potom platíte za vedenie účtu okolo 10 eur ročne.

Výšku cieľovej sumy volíte podľa toho, koľko a ako dlho chcete sporiť. Ak uzatvárate sporenie s úmyslom vziať si potom úver, je vhodné cieľovú sumu nadsadiť.

Spôsoby platenia

Uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení sa klient u väčšiny stavebných sporiteľní zaväzuje na platenie minimálneho mesačného vkladu, ktorý je vyjadrený percentom z cieľovej sumy. Spôsoby platenia na účet stavebného sporenia, ktoré možno použiť, sú nasledujúce:

  • prevodom z účtu u iných peňažných ústavov:
    • účastník si zadá trvalý príkaz (automaticky k danému dňu sa strháva a posiela suma určená na úložky stavebného sporenia a klient sa nemusí o platby starať)
    • zadáva jednorazové príkazy na úhradu (podľa frekvencie platenia musí klient zadávať jednorazové príkazy k úhrade)
  • poštovou poukážkou A-V:
    • klient v hotovosti platí na pošte pomocou poštovej poukážky (ak sa klient rozhodne platiť vklady stavebného sporenia poštovou poukážkou, môže si ju sám vyplniť, alebo môže požiadať stavebnú sporiteľňu o zaslanie predtlačených poukážok)
  • zrážky zo mzdy:
    • účastník si nechá pravidelne zrážať čiastky zo mzdy od svojho zamestnávateľa
  • v hotovosti:
    • na pobočke spriaznenej banky
    • na pokladni centrály či pobočky stavebnej sporiteľne
    • prostredníctvom združeného inkasa platieb obyvateľstva – SIPO

Výpoveď stavebného sporenia

Po splnení povinnej doby pre pridelenie štátnej pomoci, v zásade môžete pokračovať troma spôsobmi: sporenie vypovedať, sporiť ďalej alebo uzavrieť zmluvu o úvere. Posledná možnosť je skôr hypotetická, pretože, kto chce čerpať úver, urobí to obvykle už skôr (najskôr však uplynutím 24 mesiacov, alebo vyplatením zostatku účtu stavebného sporenia). Pozrime sa bližšie na variantu vypovedania sporenia.

Ak klient chce vypovedať zmluvu, môže nasporené prostriedky použiť podľa svojho uváženia – v tomto prípade nárok na výplatu štátnej pomoci závisí na dĺžke doby od uzavretia zmluvy o stavebnom sporení:

  • Výpoveď zmluvy pred uplynutím viazanej doby – Jedná sa o výpoveď zmluvy pred viazanou dobou 6 rokov (zmluvy uzavreté od 1.1.2004). Pri výpovedi do šiestich rokov účastník prichádza o zálohy štátnej pomoci pripísané na účte stavebného sporenia. Sporiteľňa tiež môže požadovať sankciu za predčasné zrušenie zmluvy (obvykle 0,5% z cieľovej sumy). Výpoveď zmluvy do 6 rokov je vhodné vždy dobre zvážiť, lebo nie je pre sporiteľa výhodná.
  • Výpoveď zmluvy po uplynutí viazanej doby – Jedná sa o výpoveď zmluvy po 6 rokoch (zmluvy uzavreté od 1.1.2004). Pri výpovedi zmluvy po 6 rokoch má klient nárok na výplatu pripísaných záloh štátnej pomoci a niekedy aj na zvýhodnenie pri nečerpanie úveru (záleží na stavebnej sporiteľni).

Kedy podať výpoveď?

Výpoveď zmluvy sa podáva vždy k poslednému dňu v mesiaci. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede stavebnej sporiteľni. Zmluva je ukončená k poslednému dňu výpovednej lehoty a po ukončení zmluvy nasleduje výplata nasporených prostriedkov (vrátane štátnej podpory pri splnení zákonných podmienok) a to najčastejšie formou prevodu na bankový účet klienta. Ďalším variantom výplaty usporených peňazí môže byť šeková poukážka.

Čo v prípade úmrtia účastníka?

V prípade smrti účastníka stavebného sporenia prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy na dediča zo zákona, alebo na dediča pochádzajúceho z dedičského konania.

Dedič zo zákona: pozostalý manžel/ka

Pozostalý dedič zo zákona predkladá kópiu úmrtného listu a dochádza k zmene účastníka stavebného sporenia. Dedič sa môže rozhodnúť, či vypovie zmluvu (v tomto prípade sa na výplatu vzťahujú rovnaké pravidlá ako pre ostatných sporiteľov), alebo bude ďalej sporiť.

V prípade zdedenia zmluvy so štátnou podporou, zostávajú zálohy štátnej pomoci zachované a ďalšia štátna pomoc sa žiada na nového sporiteľa. Dedič môže mať dve zmluvy so štátnou podporou súčasne – vlastnú a zdedenú bez ohľadu na to, či svoju zmluvu uzavrel pred alebo po zdedení zmluvy. Ak zdedí zmluvu bez štátnej podpory, nemôže si túto zmluvu zmeniť na zmluvu so štátnou podporou.

Dedič vyplývajúci z dedičského konania

Ak stavebné sporenie zosnulého neprejde na zákonného dediča, na rad prídu dediči, ktorí vzišli z dedičského konania. Ak stavebné sporenie prevezme jeden z nich, so zmluvou môže nakladať rovnako ako v prípade vyššie.

Ak sa dedičia nedohodnú, kto z nich prevezme práva a povinnosti, zmluva zaniká dňom úmrtia účastníka a dôjde k výplate zostatku na účte vrátane záloh štátnej pomoci podľa stanovených podielov na dedičstvo. A to bez ohľadu na to, ako dlho zmluva trvala.

Je stavené sporenie výhodné?

Nie je veľa štátov, kde by bol tento finančný nástroj dostupný. Kedy sa však oplatí ukladať prostriedky u stavebných sporiteľní? Je stavebné sporenie výhodnejšie ako hypotéka?

Inštitút stavebného sporenia v sebe obsahuje neúčelové sporenie, účelové úvery na bývanie a poskytovania štátnej pomoci. Ponúkajú sa teda hneď dve otázky: Je stavebné sporenie výhodné ako sporiaci produkt? a Je úver od stavebnej sporiteľne výhodný ako úverový produkt na bývanie? Jednoznačná odpoveď neexistuje, ak si nestanovíme východiskové podmienky pri uzatváraní sporenia či pôžičky.

V časovom horizonte 6 rokov, kedy nedisponujete vyššou počiatočnou hotovosťou a zároveň nepotrebujete mať k financiám prístup, je stavebné sporenie najvýhodnejšie. Hlavný podiel na tom nesie štátna pomoc. Ak dáte dokopy priemerné 2% úročenie vkladov a podporu 10% z ročne ušetrenej sumy, dostanete výnos zhruba 5% ročne. Inak povedané, keď budete ročne dávať na sporenie 800 eur, získate po 6 rokoch zhruba 5600 eur.

Alternatívne vkladové produkty

Možností, kde ukladať a zhodnocovať svoje úspory je viacero. Ako si v porovnaní s nimi stojí stavebné sporenie?

  • Sporiace účty – Sporiace účty predstavujú výborný nástroj, ak sporíte nepravidelne a vyhovuje vám možnosť okamžitého prístupu k financiám v prípade neočakávanej potreby. Sporiaci účet ponúka skoro každá banka. Kým úroková sadzba sporiacich taríf stavebného sporenia zostáva dlhodobo rovnaká (2%) a štátna pomoc sa mení len na základe vládnych noviel, úrokové sadzby sporiacich účtov sa mení z mesiaca na mesiac. V období nízkych úrokových sadzieb NBS, býva priemerná úroková sadzba sporiaceho účtu bez výpovednej lehoty pod 2%. V obdobiach vysokých úrokových sadzieb NBS dosahuje hodnôt nad 3%.
  • Podielové fondy – Zhodnocovať peniaze v podielových fondoch začalo byť populárne už omnoho skôr. Ak sa nechcete slepo spoľahnúť na radu finančného poradcu, takéto investovanie si vyžaduje predovšetkým znalosti o kapitálovom trhu. Z historického pohľadu sa pri investíciách na cca. 10 rokov do akciových podielových fondov dosahovalo zhodnotenie okolo 8%. Výnosy minulé však nie sú zárukou výnosov budúcich.