11. August 2011, 15:58

Súčasná kríza nie je ako minulá

Zaradené v kategórii: Ekonomika | pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Bolo by ľahké povedať si, že kríza, ktorú práve zažívame je podobná tej z roku 2008. Jednoduchšie by bolo aj jej následné riešenie, respektíve možnosť využiť skúsenosti z minula pre neopakovanie rovnakých chýb. Dnes sme schopní určiť, že tou Lehmanovskou spúšťou, ktorá akciové trhy za necelé dva týždne pripravila skoro o 8 biliónov dolárov – bol downgrade pre USA od agentúry S&P. Hľadanie paralel medzi rokmi 2008 a 2011 sa však ďalej už rýchlo zadrhne.

Denník Wall Street Journal prišiel s trojicou hlavných najväčších rozdielov medzi oboma vývojmi udalostí, ktoré akékoľvek porovnávania stavajú na hlavu. Hlavnou odlišnosťou je úplne rozdielne podhubie, z ktorého obe krízy vzišli.

Globálna ekonomická kríza z roku 2008 sa šírila odspodu smerom nahor. Začala u príliš optimistických investorov, ktorí v honbe za vysokými výnosmi živili obskurné cenné papiere a ich deriváty posvätené vysokými ratingmi renomovaných agentúr. Keď si následne uvedomili, že za svoje milióny dostali len toxické aktíva, ktoré možno už nikdy nespeňažia, došlo ku kolapsu finančného sektora a následnému uvrhnutiu globálnej ekonomiky do recesie.

Oproti tomu súčasná kríza “smrdí od hlavy”. Politici na celom svete neboli schopní efektívne stimulovať ekonomiky, ani riešenie vzniknutých problémov. V Spojených štátoch po neúspechu fiškálnej, ale predovšetkým monetárnej politiky, vzrástli pochybnosti o schopnosti vedenia krajiny docieliť konštruktívne dohody po dramatickom boji o limity zadĺženia. Výsledkom podobných politických nedostatkov na celom svete je postupná strata dôvery vo finančnej, podnikovej sfére a aj u domácností dotknutých vývojom na trhu práce. Klesla tak spotreba, investície a roztočila sa zakliata špirála vedie k stále vyššej nezamestnanosti a pomalšiemu ekonomickému rastu. Hlavný rozdiel teda: V tejto kríze nie sú trhy a banky iniciátormi, ale skôr obeťami.

Druhý rozdiel je pre pochopenie krízy dôležitejší. Pred príchodom krízy z rokov 2007-2008 firmy i domácnosti akumulovali veľké zásoby veľmi lacných úverov do nemalého dlhového balíka. Keď potom úverová bublina praskla a došlo k zamrznutiu peňažného trhu, prišlo nútené oddĺžovanie ekonomiky, ktoré nutne vyústilo v recesiu. Dnes obavy z dlhovej stigmy trvajú a štáty, firmy i domácnosti si tak úzkostlivo sedia na hotovosti a snažia sa ďalej dlhu zbavovať. Výsledkom je opäť nízka spotreba, investície, a teda aj ekonomický rast.

Spojením týchto dvoch rozdielov nám nutne vychádza tretí: rozdielnosť možného riešenia krízy. V roku 2008 bolo s ohľadom na jasného pôvodcu riešenie síce bolestivé, ale na prvý pohľad jednoduché. Vláda vstúpila na zamrznuté peňažné trhy a dodávala do ekonomiky vytlačené peniaze tam, kde bolo práve treba. Sadzby centrálnych bánk v koordinovanej akcii klesli na historické minimá a komerčné banky, ktoré natiahli v kríze ruku, boli štátom zachránené. Účet po celom svete: cez 1 bilión novo vytlačených peňazí.

Všetko kvantitatívne uvoľňovanie a fiškálne stimuly však vytúžený efekt nepriniesli, a tak toto riešenie nie je na programe dňa. Hlavný problém dnes predovšetkým nespočíva v nedostatočnej likvidite v žilách ekonomiky. Tej majú firmy vďaka liečebným reštrukturalizáciám dosť. Základom je kríza dôvery, ktorá ochromuje ekonomickú aktivitu, a na ktoré zbrane politikov a bankárov z posledných rokov neplatia.

Aké sú teda východiská? Wall Street Journal ponúka dve. “Aby sa trhy dostali zo súčasnej slepej uličky, musia sa trhy buď spoľahnúť na svoju vnútornú silu, alebo počkať na radikálne opatrenia politikov na podporu ekonomického rastu,” uviedol denník s tým, že ďalšie bilióny dolárov sami o sebe teraz už stačiť nebudú. Dnes bude treba zaťať zuby a napriek krátkodobej strate politických bodov u voličov sa pustiť do tvrdých reforiem na poli rozpočtovej politiky, aby tí, čo držia hotovosť, uverili v udržateľnosť nastolenej cesty a začali opäť investovať.

Šéf najväčšieho dlhopisového fondu na svete, známeho pod skratkou PIMCO, Mohamed El-Erian – už minulý týždeň uviedol, že cesta z krízy vedie cez dôveryhodné zákroky politikov na oboch stranách Atlantiku. “Nemali by sme podceňovať schopnosť trhov sa hojiť, politici môžu byť nateraz veľmi milo prekvapení,” uviedol pre CNBC. Podhubie pre rast podľa neho trhy bez problému nájdu v nezainvestovaných peňažných prostriedkoch. Podľa agentúry Bloomberg veľkí inštitucionálni investori poučení výraznými stratami z čias krízy sťahujú v poslednej dobe z trhov až 40 miliárd dolárov za týždeň.

Poznať, že k obratu v dôvere na trhoch naozaj dochádza a predajná vlna je preč, sa dá podľa investičných stratégov tak, že uvidíme trvalý odklon investorov od tradičných krízových uchovávateľov hodnoty – zlato a švajčiarsky frank prestanú lámať rekordy a začnú oslabovať.

Komentáre

You must be logged in to post a comment.